Už neveríš. Tento vzťah bol pre teba ako facka, po ktorej si sa prebrala. Precitla si zrazu do úplne iného sveta, v ktorom nič nespoznávaš. To, v čo si predtým verila, už teraz neplatí. Spochybňuješ každú tvoju myšlienku o láske, pravdivosť každej vety, ktorú si kedy o vzťahoch vyslovila. Hovoríš si, aká si bola hlúpa, keď si v sebe dokázala živiť tieto rozprávkové predstavy. Pretože realita bola úplne iná a to, čo ťa pri ňom ešte držalo, boli práve tvoje sladké ilúzie.
unsplash.com
A tak tu dnes sedíš, paralyzovaná zážitkami, na ktoré ťa nik nepripravil…
Podvedená, zlomená, s potrebou konečne sa zahojiť, lenže zatiaľ to nejde. Príliš sa hneváš, príliš sa snažíš utíšiť ten zmätok a nájsť v ňom aspoň kúsok pokoja. Nedá sa povedať, že sa svet zrútil, veď predsa funguješ ďalej a všetko ostatné tiež. No i tak sa niečo stalo. Niečo sa zosypalo. Niečo sa zmenilo natoľko, že to už nikdy nedáš do pôvodného stavu. Niečo si mu odovzdala, niečo ti vzal. A niekde tam, medzi úlomkami vlastného srdca, hľadáš a strácaš seba.
Ublížila si si. Vierou, nádejami a presvedčením, ktoré si o láske mala. Ublížil ti on. Klamstvami, výčitkami, útokmi na tvoje sebavedomie, slovami, ktoré sa nikdy nepremietli do skutkov, činmi, z ktorých sa dalo prečítať len jediné… Že to, čo cítiš ty, on necíti. Aké ľahké je hnevať sa na všetkých mužov, že? Aké je ľahké povedať si, že nech by si stretla hocikoho, dopadlo by to rovnako, pretože všetkým ide len o ich osobné blaho?
unsplash.com
Lenže zabúdaš na jednu vec…
Je to iba jedna skúsenosť. A nech už trvala pár mesiacov, pár rokov či rovno celé desaťročia, stále ide iba o jeden vzťah, o jedného chlapa, o jednu trpkú skúsenosť. A niečo, čo sa stalo raz, nemôže hodiť tieň na celý tvoj život a na všetkých mužov. Neublížil ti už dosť? Neublížila si si vďaka nemu už dosť aj ty sama? Tak prečo stále hľadáš dôvody, ako v tom pokračovať? Prečo mu stále dávaš moc nad tým, ako sa cítiš, v čo veríš, v čo hľadáš a v čo chceš nájsť? Vieš, pravdou je, že nech si sa akokoľvek silno zaprisahala, že s ním už nemáš nič spoločné, ono to stále pretrváva. Stále to kdesi v tebe znie a výsledkom je to, že si zanevrela na celý svet, na lásku a vzťahy ako také.
Láska neexistuje? No tak, drahá, pre jednu zlú skúsenosť nemôžeš súdiť všetko a všetkých. Predstav si, aké to bude, keď stretneš niekoho, kto si prešiel niečím podobným. Predstav si, ako si budete rozumieť – bez slov, dokazovania a vysvetľovania. Aké to všetko bude prirodzené. Možno sa len vaše cesty zamotali, možno sa jeden z vás na svojej ceste stratil, možno ste najprv museli prejsť peklom, aby ste pochopili, akú cenu má skutočná láska. No raz sa vaše cesty spoja. A vtedy si povieš, že žiadna bolesť nie je tak silná, aby trvala večne, a že občas musíme prečkať i zlé časy, aby sme dostali odpovede na otázky, ktoré sa sami sebe bojíme položiť.
Aj stratení sa raz nájdu. Nezávisle od toho, čo ich postretlo na ceste predtým. Stretnú sa, aby pochopili, že v tých bojoch, ktoré zvádzali osamote, neboli sami. Len si ich prežil každý zvlášť. A vtedy… Vtedy medzi úlomkami vlastného srdca konečne nájdu to, čo predtým prehliadli.
Coverphoto: Photo by Andriyko Podilnyk on Unsplash
