Napísala som ti toľkokrát, avšak ani raz som tú správu neodoslala. Nielenže nemám odvahu, nemám ani dôvod. Chcem ti toľko povedať, potrebujem tvoje odpovede, avšak hlavne potrebujem teba.
Chýbajú mi naše rozhovory o ničom, aj tie naše seriózne, vážne debaty. Zrazu mám telefón plný hudby, ktorú ti chcem poslať. Zrazu mám toľko otázok, zrazu všetko stratilo i nabralo zmysel. Vymazal si ma. Prvé dni boli utrpením. Prvé dni som viac plakala, ako dýchala…
Hľadala som ťa všade. Stále mi je ťažko pri myšlienke na teba. Avšak to prejde. Viem to. Nič netrvá večne. Aj kebyže si želám, aby tá láska trvala dlhšie ako večnosť.
Hlúpe je, že chcem ľúbiť niekoho, komu nestojím ani za to, aby ma mal v živote, nieto ma ešte ľúbil. Hnevala som sa. Lenže nemôžem ovplyvniť tvoje pocity. Kedysi som verila, že možno by si ma vedel ľúbiť. Kedysi som verila, že my dvaja sme kamaráti. Kedysi som verila, že my dvaja, ak do niečoho vykročime, tak to i dokončíme.
pinterest.com
Kedysi…
Dokázal si mi, dokazuješ mi, ako veľmi som sa mýlila, ako som ti verila každé klamstvo, ako si chcel dosiahnuť len to jedno a potom som stratila tvoj záujem. Keď píšem tieto slová, je mi neskutočne ťažko. Ale vyrovnávam sa s tým. Uvedomujem si, že sa nemôžem vtlačiť do niekoho života, uvedomujem si, že ak ma tam nechceš, tak si riadny hlupák. Uvedomujem si…
Rada by som si prečítala naše staré správy, avšak všetky som ich vymazala. Tak ako si ty vymazal mňa. Naozaj to bolo také jednoduché? Naozaj si na mňa nespomenieš? Naozaj? Dávam ti otázky a aj si na ne odpovedám, lebo ty tu už nie si, aby si mi poskytol odpovede.
Cítim sa tak, ako keby som ťa mala stretnúť, cítim sa tak, ako keby si mi mal ublížiť. Vraciaš mi všetku tú bolesť, čo som ja spôsobila iným. Karma. A aj napriek tomu všetkému by som si ťa vybrala teraz i stále dookola.
Lebo láska nie je o ubližovaní, láska znamená ľúbiť niekoho napriek všetkým jeho chybám…
Sme len ľudia, robíme chyby. Urobila som ich ja, urobil si ich ty. Nazval by si aj nás chybou? Ako by si nás nazval? Nijako… Žiadne nás nebolo a ani nebude. Zvykla som veriť, že ak dvaja ľudia sú si súdení, tak spolu budú. Vzal si mi všetku nádej, vzal si mi všetku vieru. Nechal si mi tu len lásku, o tú si nestál. A mne teda nezostáva nič iné, len ťa ľúbiť. To jediné mám, to jediné môžem.
Nemám nádej, že sa vrátiš, nemám vieru, že spolu budeme. Dúfam, že aspoň ty máš tú nádej, ktorú si odo mňa vzal. Dúfam vo veľa vecí, len nedúfam, že prídeš. Neprichádzaš, nemáš dôvod prísť. Dala som ti to všetko, o čo si stál. Ale raz si na to zaspomínam. Neľutujem to. Bolo to silnejšie než ja. Neľutujem svoje emócie.
pinterest.com
Netlačím sa do tvojho života, nikdy som doň ani len nepatrila…
Neprosím ťa, aby si ma doň pridal, lebo o také veci sa neprosí. Odchádzam, aby mi ostala aspoň tá láska. Tú, ktorú si chcem odložiť. Tú, ktorá bola tak čistá a tak veľká. Nemáš ani predstavu, ako veľmi som ťa mohla ľúbiť. Nemáš ani predstavu, ako si mi ublížil. Avšak ono to nie je ani tvoja chyba. Toto bola pre teba tá najlepšia voľba. Ja som bola tá najhoršia. Raz si na mňa spomenieš. Raz…
A ja teraz musím odísť, aby si nezničil aj tú lásku. Lebo tá bola a aj je pre mňa všetkým. Láska je všetko. To raz taktiež pochopíš a chcem veriť, že možno raz ma spojíš s láskou. Lebo aj keď si ma nedokázal ľúbiť, aj keď si ma nechcel ľúbiť, aj keď si ma v živote nechcel, verím, že tú lásku, čo som ti na ten krátky okamih ukázala, si cítil. Že naše objatia a bozky boli možno len zábavou pre teba, avšak pre mňa to bola láska. Bola…
Tak moc by som sa do tých momentov túžila vrátiť…
Len si ich pripomenúť, prežiť znova. Nič nemeniť. Vďaka tej láske, vďaka tebe som zase o niečo lepším človekom, zase som o niečo bližšie k láske, zase som sa naučila, čo to je láska a o čom vlastne je. Je o tom ľúbiť akokoľvek, kedykoľvek. Ľúbila som ťa i ťa naďalej ľúbim.
Láska sa nestratí, nevyprchá. Láska zostáva stále. Len osoby sa menia.
Naozaj mám pocit, ako keby si ma k sebe priťahoval. Niektoré veci, čo robíš, viem predpovedať. Niektoré dni cítim, že urobíš presne to a ty to aj urobíš. Zvláštne. Či náhoda? Neverím na náhody. Ale ak náhody neexistujú, čo si potom v mojom živote ty? Mal si ma nasmerovať na tú správnu cestu? Takže teraz na nej som?
pinterest.com
Viem, že niektorí ľudia v našich životoch zostať nemajú…
Majú nás len nasmerovať k tým, ktorí v našich životoch zostať majú. Nasmerovala som ja teba, či ty mňa? Či o čom bola táto naša hra? Na čo to bolo dobré? Pochopím to až časom… Raz si na teba spomeniem a poviem si presne toto – to, na čo to bolo dobré. Doteraz to tak fungovalo.
Lenže ty si nikdy nemal byť spomienkou. Ty si mal byť niekto „trvalý“. Ty si mal byť ten, kto v mojom živote zostane. Mal si byť. Je mi smutno, že to tak nie je. Nie je všetkým dňom koniec, avšak tomu, čo bolo medzi nami, je koniec, a vrátiť sa to nijako nedá. Tak som rada aspoň za tú trošku, čo sme mali.
Tak som rada aspoň za tú lásku, ktorú sme nevyužili.
Tak som rada aspoň za to objatie a bozky.
Tak som rada aspoň za tých pár momentov, ktoré mi boli dopriate.
Tak veľmi moc som rada za to málo, lebo pre mňa to bolo tak veľa. A ľudia by mali byť vždy za všetko vďační, hlavne za lásku a ľudí, lebo nikdy nevieme, kedy o to môžeme prísť.
Tak moc som za teba rada, M…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Nick Monica on Unsplash
