Ak by si vedel, že od zajtra sa už nikdy neuvidíme, bežal by si za mnou? Prišiel by si aj o polnoci a bol so mnou tak dlho, ako sa len dá? Držal ma v objatí a nepustil? Miloval ma, ako keby to bolo po prvýkrát? Usmieval sa na mňa? Pozeral sa do mojich očí a snažil sa zapamätať si, ako sa na teba smejú? Dýchali by sme spolu a nikdy sa nepustili?
Ak by zajtra prišiel ten deň, ľutovali by sme, čo všetko sme nestihli? Lebo každý sa spoliehame na to, že príde zajtrajšok, že máme ešte dostatok času. Hovoríme si, ako si potrebujeme upratať v živote, aby sme doň mohli pustiť niečo nové. Potrebujeme sa vysporiadať so starými ranami, aby sme boli pripravení na nové.
unsplash.com
Hľadáme stále dookola, prečo nie, a málokedy sa pozrieme na to, prečo áno…
Ak by si vedel, čo čaká teba i mňa v živote, prípadne čo čaká nás, zmenilo by to tvoje správanie? Úprimne, neviem si odpovede na tieto otázky, ale keď si predstavím teba, tak viem, že by si odpovedal, že by si nič nezmenil. Viem, že si momentálne spokojný tam, kde si, s kým si. Viem, že o mňa, o moje slová, o moje oči, o môj úsmev nestojíš. Ako čas napreduje, ako deň strieda noc, ako mesiace plynú, zrazu na seba zabúdame. Ja po toľkých rokoch cítim slobodu. A ty si ten, kto mi ju dal.
Vieš, poviem ti krátky príbeh o tom, ako pred tebou bol jeden muž. V mojich očiach dokonalý. Dýchali sme rovnaký vzduch, dýchali sme jeden druhého. Bol pre mňa ten pravý. Spoločné záujmy, spoločné spomienky, spoločne názory. Dúfala som, modlila som sa, aby ma videl. Aby sa jednoducho naše cesty prepojili.
A tak dni ubiehali a ja som ho nechala odísť, avšak stále som ho hľadala…
Niekde tam v mojom srdci, v podvedomí bol. Je tam stále. Lebo vďaka nemu som vytrvalejšia, menej naivná. Zmenil ma. Som odhodlanejšia, silnejšia. Som „lepšia ja“, vďaka nemu. A ako som si žila svoj život s myšlienkami na neho, prišiel si ty. V momente, keď si prišiel a predstavil si sa, zrazu… Všetka moja minulosť, všetky moje pocity stratili význam. Zrazu ma niekoho energia úplne opantala.
unsplash.com
Neverím na lásku na prvý pohľad, ale verím, že ten moment, ktorý sme mali ty a ja, sa podobal láske. Ten pokoj, ten domov. Zrazu sa moje dýchanie zmenilo, zrazu moje myšlienky boli stratené, zrazu ten muž nebol mužom. Ak by si to vedel, odišiel by si v ten deň. Ak by si vedel, že môj život bol bolesť a tebe som dala kľúč od tej bolesti, urobil by si to všetko, čo nasledovalo po tom dni?
Nie vždy vieme, čo druhý človek zažíva…
Nepoznáme jeho jazvy, jeho bolesť, jeho charakter, jednoducho ho vidíme, jednoducho je na ňom niečo. A to bolo aj na tebe. To bolo aj na mne (asi). Ten muž pred tebou mi nesmierne ublížil. Moje srdce krvácalo i krváca dodnes pri spomienke na celý jeho i môj príbeh. Tebe som verila, že to môže byť iné. Avšak mýlila som sa.
Vraj sa chyba bude opakovať dovtedy, kým sa z nej nepoučíme. Takže moja chyba sa zopakovala. S iným mužom. S tebou. Koľkokrát urobím tú istú chybu, než si uvedomím, že takto to byť nemá? Mal si byť iný. Mal. Ak by si vedel časť tohto príbehu, zachoval by si sa inak? Nie. Viem, že nič neľutuješ. Aspoň sme si užili. Že? Avšak ja nie som taká žena a vraj ty nie si taký muž, a predsa sme tak skončili.
unsplash.com
Chcem veriť tomu, že ak by si to všetko vedel, ak by si vedel, že máme na viac či na menej, zachoval by si sa inak…
Chcem veriť tomu, že ak by si vedel o budúcnosti, čo ťa čaká, tak by si hneď teraz sadol do auta a došiel za mnou, objal ma a povedal, že si bol hlupák. Chcem veriť tomu, že ak by si vedel o minulosti, čo sa stalo, tak by si vážil svoje slová a niektoré pozmenil, v ten deň, keď sme spolu boli naposledy, by si sa nesprával tak chladne. Ak by si vedel, ak by sme vedeli, čo nás čaká, správali by sme teraz inak.
Ak by si vedel, že nás nečaká žiadna minulosť, tak by mi teraz od teba prišla správa, že ty a ja nebudeme priatelia, nebudeme nič, lebo jednoducho pri niektorých ľuďoch to nemá význam. Lenže ja som presvedčená, ja cítim, že ty a ja máme omnoho väčší význam, ako si priznávame.
Ak by sme len vedeli… Jedného dňa sa pozrieme späť a možno oľutujeme všetok čas a možno neoľutujeme nič.
Ak by si vedel čo i len štipku mojej minulosti, štipku budúcnosti, štipku o mojom srdci, bol by dnešný príbeh iný?
Nepoznám ťa natoľko, aby som vedela odpovedať s úplnou istotou, avšak vnímam ťa ako človeka, ktorý by odpovedal, že nie. Ak by si čokoľvek z tohto vedel nič by to nezmenilo, lebo ty si momentálne tam, kde máš byť, s tým, kým máš byť, bezo mňa a ja bez teba.
A tak si kráčame a ja si hovorím, že ak by si vedel, bolo by to inak, aj keď viem, že nebolo, lebo vnímam, ako dýchaš bezo mňa, a vnímala som, ako si dýchal pri mne, naposledy. Nič nezmení to, že by sme vedeli čokoľvek, lebo nás od seba nedrží neistota. Nás od seba držíme my sami.
Autor: browneyes
Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash
