Na začiatok by som rada povedala, že bolesť na duši určite nie je nič príjemné. Človek to zrovna dobrovoľne nevyhľadáva a nie je to niečo, čo by niekto vyslovene chcel zažiť…
No zažije to každý z nás – či chce, alebo nie. A každý z nás má dve možnosti, keď tá bolesť príde… Poddať sa jej, alebo ju využiť. 

Je mi úplne jasné, že ťažké chvíle, zlomené srdce, bolesť na duši a podobné záležitosti, každý z nás prežíva inak. No verím, že pár vecí máme v našom trápení všetci spoločné. Všetci si prechádzame podobnými fázami.

Najskôr popierame

pinterest.com

Popierame, že sa deje to, čo nám ubližuje. Nevyhnutné rozchody zbytočne odďaľujeme, nefunkčné a mŕtve vzťahy sa snažíme oživovať, ľudí, ktorí nám ublížili, ospravedlňujeme… Neveríme, popierame.

Druhou fázou väčšinou býva smútok

A teda po fáze popierania začíname byť smutní, začíname cítiť bolesť a strach, pretože nám začína dochádzať, že sa naozaj niečo deje. Niečo, čo nechceme, aby sa dialo. (Tých fáz je inak viac, ja to zrýchlim a zhrniem do tých najčastejších.)

No a treťou fázou býva hnev

A frustrácia. A sklamanie… Hnev na ľudí, ktorí nám túto bolesť spôsobili, frustrácia z toho, že sa nám rozpadlo niečo, o čom sme si mysleli, že sa nikdy nerozpadne, a sklamanie. Sklamanie zo života. Sklamanie a otázka… Prečo ja?

Na túto otázku vám takto z fleku neodpoviem, je to na ďalší článok alebo možno aj na knihu. Ale v skratke povedané otázku Prečo ja? už vyslovil minimálne jedenkrát každý človek na tejto zemi. Čiže to v praxi znamená, že nielen ty. Ale aj on, aj ona, aj oni, aj my. Všetkým sa nám to deje. Len o tom ľudia málo hovoria. Málokto sa totiž chváli tým, že je práve na psychickom dne… Ale to som už odbehla od témy.

pinterest.com

Týmto článkom ti chcem povedať, aby si ten hnev, to sklamanie a tú frustráciu využila na niečo dobré. Je to totiž tá najsilnejšia hnacia sila, akou ťa život kedy dobije. Silnejšiu už nenájdeš. Áno, viem, mnohí mi budú oponovať, že obrovskú životnú silu nám dodávajú aj iné veci, napríklad rodičovstvo a podobne. A súhlasím, no zároveň nesúhlasím.

Silu, akou je tá, ktorú v sebe máš, keď nevládzeš dýchať, lebo ti bolesť sedí na hrudi ako tonu vážiaci balvan… Silu, ktorú v sebe máš, keď ťa doslova v žilách páli hnev na celý svet a na život… Tú silu, keď máš chuť jačať, revať, rozbíjať a potom zas plakať a potom zas rozbíjať a potom jačať… Tá sila je o niečom úplne inom.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Žena, ktorá sa rozhodla byť sama

Je to stav, kedy sa v tebe toho veľa zlomí

A nie je to vždy len na škodu. Stáva sa z teba nový človek. Je to, ako keď fénix zhorí a potom vstane z popola… Je to vlastne ten istý, no zároveň úplne nový jedinec…

Najlepšia vec, ktorú som kedy v živote urobila, bolo, že som všetok ten hnev, to sklamanie, tú bolesť, ktorej bolo vo mne toľko, až som si myslela, že raz prasknem, ak ju zo seba nevypustím… Proste najlepšou vecou bolo, že som všetku tú energiu, ktorá vo mne bola, vzala a dala som ju do vecí, ktoré mi zmenili život…

Keď som nemohla po nociach spať, písala som. Keď ma chytila šialená chuť urobiť nejakú kravinu, ako napríklad písať svojmu ex, išla som si zacvičiť, odhodlala som sa… Začala som sa vzdelávať, prekonávať svoje strachy, robiť veci, na ktoré som sa predtým neodvážila, hľadať cestičky, ako tomuto debilnému svetu, ktorý ma položil, ukázať fakera, že nie… Nepoložil. A teraz s ním na oplátku vy*ebem ja. A viete čo? Bolo to fakt super! A aj vlastne stále je.

Možno vám to príde prehnané…

pinterest.com

Ale verte mi, v tej fáze života som to naozaj tak cítila. Cítila som krivdu od sveta a chcela som mu ukázať, že si poradím aj tak. Vzala som všetko, čo vo mne bolo a chcelo to ísť von, všetky slzy, nervy, strach a všetky tie zmiešané pocity, a nasmerovala som ich k tomu, aby som si vytvorila krásny život. A kým zo mňa opadla tá najväčšia zlosť, chcela som každému ukázať, že ho nepotrebujem k tomu, aby som prežila. Že to zvládnem aj sama… A naozaj som to zvládla. Vďaka tejto skúsenosti som sa dokonca naučila lepšie si vyberať ľudí, ktorých si pustím bližšie… Vyberať je naschvál zvýraznené. Pretože áno, už si ľudí vyberám.

Dnes môžem povedať len toľko, že táto zlosť zo mňa vyprchala a teraz mám okolo seba opäť veľa skvelých priateľov, známych, veľa nových vzťahov celkovo… No tej zlosti, ktorú som vtedy vnútri cítila, zo srdca ďakujem. Lebo práve ona ma zachránila pred tým, aby som si nezvolila tú druhú možnosť… A to totálne sa opustiť a vzdať to so životom.

Preto hore hlavu, hore prsia, dievčatá. Ak vás bolí duša, choďte a nakopte tomuto svetu prdel… Robte, čo chcete, robte to tak, ako chcete, kašlite na mienku ľudí… 

ŽITE!

Coverphoto: Photo by Robert McGowan on Unsplash

Facebook komentáre