Pravdepodobne si si to predstavovala inak. Asi tak, že to bude trochu menej náročné. Alebo že to nebude náročné vôbec. Jednoducho si si myslela, že sa ti tieto momenty vyhnú. Presne tie, počas ktorých sa pýtaš, či sa to ešte niekedy zmení. Či za to môže stereotyp, roky rokúce, ktoré už dávno odplavili prvotnú zamilovanosť, či je za tým zmena – tvoja, jeho i vaša spoločná. Proste občas už strácaš dych. Nevládzeš. Uvažuješ, či tento vzťah po rokoch zosobňuje to, čo si vždy chcela. Či by si nechcela od života viac a či prežívaš lásku, vo všetkých jej formách, ktoré mesiace a roky prinášajú. A ešte jedna vec – všade, kam sa pozrieš, vidíš len nedostatky.

No na druhej strane aj k tým nedostatkom si si už časom vybudovala akýsi vzťah. Je to zvláštne, že? Vzťah, ktorý nevieš pomenovať, priradiť k nemu konkrétne miesto na emočnej škále, no vieš, že ak by sa pretrhlo aj toto puto, ak by tieto veci, situácie a pocity s nimi späté zmizli, čosi by sa s tebou stalo. A ty nevieš čo. Nevieš si to predstaviť, no si si istá, že ťa to miestami zožiera, miestami drží nad vodou. Pretože aj to, čo nás hnevá, nás občas svojou nemennosťou podrží.

unsplash.com

A tak stratená v ilúziách o dokonalom vzťahu prestávaš pozorovať jednu vec…

Že ten dokonalý vzťah už práve teraz máš. Len časom sa tvoja optika naň značne naštrbila. Spomínaš si na pár momentov, ktoré ťa zamrzeli. Na niekoľko tvojich výbuchov, ktoré si si mohla odpustiť, no napriek tomu si sa za ne nikdy neospravedlnila. Na množstvo vecí, ktoré by si spätne urobila, a na tie, čo by si si dnes užívala viac, pretože až čas ti ukázal ich jedinečnosť. Spomínaš si na momenty, ktoré ťa predtým dostávali do vývrtky, no dnes by si im nevenovala žiadnu pozornosť. Veď dnes už vieš, že vlastne o nič nešlo.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Odpúšťaj a kráčaj ďalej

Ja viem, že sa to nečíta ľahko. Viem, že s dokonalosťou my ľudia máme späté úplne iné predstavy. No dokonalosť sama osebe neexistuje. Vždy ide ruka v ruke s niečím, čo za dokonalé nepovažujeme. S niečím, čo nás núti premýšľať, analyzovať, bilancovať. Čo nás občas popoženie k myšlienke, či si nezaslúžime niečo iné. Niečo viac. Čosi viac romantické, vzrušujúce. Čosi, čo by bolo novým začiatkom, dramatickým a dych berúcim, nie hladkou cestou bez zákrut, ktorú poznáš ako vlastné topánky.

No lenže vieš… Občas je najväčšou výhrou vo vzťahu to, že jeden druhého po spoločne prežitých desiatkach rokov nezahlušíte…

unsplash.com

Preto zabudni na dokonalé vzťahy… Lebo s každým by to po čase bolo rovnaké…

Dokonalý vzťah vzniká vtedy, keď si na veľa vecí, ktoré ti predtým prekážali, zvykneš. Keď rezignuješ na niečo, o čom si si kedysi myslela, že to zmeníš. Dokonalý vzťah je práca. Sústavná makačka dvoch ľudí, ktorí ani zďaleka nie sú dokonalí, no spája ich to, že vedia potlačiť svoje ego. Preto ťa prosím, ak ti to dáva zmysel, ak stále aj po rokoch cítiš náklonnosť a bezpečie, ak vždy, keď išlo do tuhého, stál pri tebe, kašli na všetky tie maličkosti, ktoré ťa sústavne zožierajú. 

Z času na čas ťa naštve každý. S nikým nie je ľahké žiť. Dôležité však je, koľkokrát ti dal pocit, že nič nie je stratené vtedy, keď sa ti všetko začalo rúcať.

Dokonalý vzťah totiž nájdeš v momente, keď si priznáš, že nič také neexistuje. Že je to len o tebe a o ňom, o hádkach pre prkotiny, o momentoch, ktoré sa pravidelne opakujú a teba vytáčajú do nepríčetnosti. Ale je aj o chvíľach, kedy si môžeš byť istá, že to, čo ste spolu vybudovali, stále drží pokope a podrží ťa to zakaždým, keď budeš tú oporu potrebovať. 

Coverphoto: Photo by Envy Creative on Unsplash

Facebook komentáre