Bola som ochotná pochopiť ťa…
Aj vtedy, keď si mi neponúkol vysvetlenie. Hľadala som odpovede namiesto teba a ospravedlňovala som ťa v momentoch, keď si sa už ani neunúval ospravedlniť. Dlho som si myslela, že takto to vyzerá, keď niekoho miluješ. Že kompromisy sú dôkazom dospelosti, a nie znamením, že si postupne prestávam vážiť samu seba.
Počula som tú vetu mnohokrát: O lásku treba bojovať… A verila som jej. Verila som jej natoľko, že som sa postupne začala meniť na niekoho, koho som v zrkadle prestávala spoznávať. Lenže čo ak je boj o lásku len spôsob, ktorým si ospravedlňujeme zotrvávanie tam, kde už dávno nie sme vítaní?
unsplash.com
Možno to znie, že sa ľahko vzdávam…
Ale ja viem, že to bolo jedno z najodvážnejších rozhodnutí, aké som kedy urobila. Odísť od niekoho, koho ľúbiš, no cítiš, že to musíš každý deň odznovu dokazovať, že to musíš stále siliť. Že tvoje „dosť“ nie je nikdy dosť. Že aj keď dáš všetko, stále sa nájde niečo, čo chýba. A keď to pochopíš, začneš chápať aj samu seba.
Nie, nemyslím si, že láska má byť bez problémov. Ale nemyslím si ani to, že by sme sa mali denne snažiť niekoho presvedčiť, že za to stojíme. Láska nie je verejný konkurz. A už vôbec nie súťaž, kde si niekto medzi ženami vyberá, ktorá bude lepšia, krajšia, oddanejšia. Ak musíš váhať, či ma chceš… Odpoveď je nie. Nechci ma, prosím… Uľahčime si to.
A preto ti nebudem stáť v ceste…
Nebudem pred tebou rozkladať moje srdce len preto, aby si si spomenul, že si ma kedysi túžobne držal v náručí. Nebudem sa ti pripomínať, nebudeš ma počuť plakať, kričať ani prosiť. Ak ťa to ku mne ťahá, prídeš sám. A ak nie, nie je na mne, aby som ti do tvojej cesty zasahovala.
Nie som tá, ktorá ťa musí presviedčať, že je správne so mnou zostať. Nie som mostom medzi dvoma svetmi, ktoré si nevieš vybrať. Nie som zastávka, kým si uvedomíš, kde je tvoj domov. A už vôbec nie som tvoj plán B.
unsplash.com
Bola by som rada, keby si si ma vybral dobrovoľne…
Nie zo zvyku. Nie zo strachu. Nie z pohodlnosti. Ale z presvedčenia, že so mnou chceš žiť svoj príbeh. Nie príbeh, v ktorom som len vedľajšou postavou.
Vieš, niektoré ženy už vedia, pre koho chcú byť jednoznačnou voľbou, a kedy odísť. Ja som sa to naučila. Naučila som sa, že odmietnutie nie je hanba. Že prestať bojovať nie je slabosť. A že láska, ktorá ťa núti o ňu žobroniť, vlastne láskou nikdy nebola.
Možno sa niekedy obzrieš späť…
Možno si spomenieš, ako som sa na teba pozerala, keď som ťa ešte milovala. A možno si uvedomíš, že taký pohľad už nikto iný nemal. Ale ja už vtedy budem niekde inde.
Pokojná.
Vyrovnaná.
Slobodná.
Nie preto, že som sa vzdala – ale preto, že som si ja sama prestala stáť v mojej ceste.
Coverphoto: pexels.com
Ak sa ťa čo i len jedna veta dotkla na citlivom mieste, potom sme si isté, že sa ti budú páčiť aj knihy od našej autorky Mii Amber. V prípade, že si nečítala Stretni sám seba, nájdeš ju TU, alebo si môžeš objednať obe časti vo výhodnom sete.
