Už je to nejaký ten čas, odkedy som pochopila… Kedy som prišla na to, že my dvaja nie sme práve šťastná kombinácia. Naše povahy jednoducho nie sú predurčené na to, aby spolu pokojne nažívali. Tvojou prioritou si ty a nikdy sa nebudeš vedieť kvôli nikomu obetovať. Vždy sa budeš pozerať len na to, aby si bol spokojný práve ty. A ja?

Ja som sa musela naučiť, že nemôžeš byť mojou prioritou. Musela som pochopiť, že donekonečna nemôžem dbať len o tvoje šťastie a zvysoka kašľať na seba…

pinterest.com

Ale to všetko je v poriadku. Viem, že sa učíme celý život a najlepšími učiteľmi sú práve sklamanie a bolesť, ktoré prežívame vďaka iným ľuďom. Chcela by som ti však povedať jednu vec. Nie som si istá, či som ju dokázala vysloviť nahlas, keď sme boli spolu, keď sme bojovali jeden s druhým, aj sami so sebou.

Prosím, už mi viac neubližuj…

Nechcem od teba, aby si ma miloval. Teraz už nie. Boli dni, kedy by som za tvoju lásku dala všetko na svete, kedy som prosila a žiadala od teba niečo, čo v sebe jednoducho nemáš. Dnes to už nechcem. Zmierila som sa s tým, že sa toto moje prianie nikdy nenaplní a postupne prišla aj ďalšia zmena – už to nie je ani moje želanie. Už skutočne nechcem, aby si ma miloval.

Prosím ťa však o niečo iné. Ak si predtým nevedel milovať, dnes mi aspoň neubližuj. Neviem, či si uvedomuješ, ako na mňa pôsobí to, čo robíš. Dúfam, že nie… Naozaj verím, že to robíš v nevedomosti, a netušíš, ako veľmi ma ešte dokážeš zraniť. Stále totiž dúfam, že si vo svojej podstate dobrý človek.

Avšak chcem, aby si vedel…

Že mi ubližuješ vždy, keď sa mi pripomenieš. Zakaždým, keď znenazdajky napíšeš, vždy, keď prosíš o stretnutie a vravíš pritom, že o nič nejde. Vieš, ja ešte potrebujem čas. Možno veľa času, možno len chvíľu. Ale potrebujem čas bez teba, inak sa z toho nedostanem.

Na ukončení vzťahu je totiž najťažšie vydržať. Zotrvať vo svojom rozhodnutí a nenechať sa zlákať späť. Vydržať aj napriek tomu, že nás ten druhý láka, pripomína nám to, čo nám počas dňa i noci tak bytostne chýba.

pinterest.com

Je to ako skoncovať s cigaretami. Rozhodnúť sa pre to nie je ťažké. Vieme, že nám to škodí a pomaly nás to zabíja, takže sa v nás začne hromadiť prirodzená túžba zbaviť sa tohto zlozvyku. No skutočná výzva prichádza v bežnom živote. V momentoch, kedy prichádza nepotlačiteľná chuť zapáliť si opäť. Vtedy mozog bojuje so zvyškom tela, ktoré je vyčerpané a žiada si ďalšiu dávku aj napriek racionálnym argumentom, prečo by sme do toho znovu nemali spadnúť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Spomienky, ktoré zostanú

S tebou je to rovnaké.

Nikdy sa z teba úplne nevyliečim, ak ťa budem mať neustále na očiach. Možno aj teba niečo ťahá ku mne, možno sa mi pripomínaš len z nudy a žiadne city tam nie sú. Prinajhoršom si len chceš dokázať, že máš nado mnou ešte stále nejakú moc. A vlastne skutočný dôvod ma už ani nezaujíma. Jediné, čo chcem, je, aby si mi doprial pokoj a čas.

Nemiloval si. Nikdy si ma nemiloval. Avšak s tým som sa už zmierila. Tak ťa chcem poprosiť iba o jediné… Aspoň mi už neubližuj. Chcem opäť žiť, chcem milovať a byť milovaná. Viem, že to ešte dokážem. Ale kým budeš nablízku, nikdy sa mi to nepodarí.

Autor: Martina Žáková

Coverphoto: Photo by d i e g o Authentic on Unsplash

Facebook komentáre