Si v situácii, o ktorej sa domnievaš, že sa nikdy neskončí. Ako by sa aj mohla, keď v tvojej duši práve teraz panuje totálna anarchia? Srdce plače a krváca, hlava ničomu nerozumie. Ani jedno, ani druhé nevidia žiadne východisko. Proste odišiel, povedal zbohom, rozprávka sa skončila… A ty prežívaš drámu, ktorej dej sa odohráva v poriadne hmlistom a depresívnom prostredí.

Možno sa hneváš na neho. Veď ako niečo také mohol urobiť? Spočiatku to všetko vyzeralo tak, že žiadny koniec nenastane, a ty si verila, že si našla svoje „navždy.“ Možno sa hneváš na seba, pretože to ženy rady robia. Hľadajú chybu v sebe. Cítia, že úplne zlyhali, inak by sa nedočkali rozchodu, ktorý ich úplne roztrieštil.

pinterest.com

No čo tak pozrieť sa na to aj z inej strany?

Možno nie je dôvod hnevať sa. Na nikoho. Možno to tak malo byť a možno tam tých „možno“ bolo priveľa už na úplnom začiatku. Možno si len zatvárala oči predtým, čo bolo úplne zrejmé, a dúfala si, že sa to samo nejako vyrieši. Že to zmizne, vyparí sa to kamsi preč.

Neviem, prečo berieme rozchody tak vážne. Akoby boli predzvesťou konca sveta, ktorý sa neodvratne blíži. Naozaj sa dokážeme až tak naviazať k jednému človeku? Až natoľko, že zrazu náš svet nemá zmysel? Znamená to, že sme dovtedy nežili pre seba, ale pre toho druhého?

Zdá sa ti správne? Mne nie. Tiež som prežila obdobie, kedy som sa topila v slzách a rozhádzané vreckovky po celej izbe mi bránili vo výhľade. No prestala som smokliť až potom, ako sa seba spýtala, že čo sa vlastne také zlé stalo… Ako veľmi má táto udalosť vplyv na môj život, na moje šťastie, na všetko.

A prišla som na to, že zmena to síce bude veľká, ale nie tak bolestivá…

Nie natoľko bolestivá, aby som kvôli nej takto revala. A odrazu sa predo mnou začalo rozvidnievať. Pochopila som, že nič iné sa stať nemohlo. Od začiatku to bolo odsúdené na zánik, i keď sa našli aj svetlé chvíľky. Ale nebolo to to, čo som odjakživa chcela.

pinterest.com

Chýbalo mi tak veľa, mnohokrát som musela zadržiavať slzy a zmieriť sa aj s takýmto spôsobom lásky. Posledné mesiace som v tom zotrvávala len zo zvyku a zo strachu. A napokon som prišla na to, že jeho rozhodnutie odísť bolo správne. Bolo to to najsprávnejšie, čo sa mi za posledné obdobie prihodilo.

Ak odišiel, je to to najlepšie, čo mohol urobiť…

Pretože tento vzťah bol na zánik už dávno predurčený, no my ženy z takých zväzkov proste neodchádzame. Snažíme sa zmeniť nielen seba, ale aj toho druhého, a dúfame, že raz nastane fáza, v ktorej to všetko bude pekne klapať, hoci samy kdesi v kútiku duše vieme, že by sme sa mali odhodlať a odísť. Jednoducho k sebe nepatríme a keď nevieme urobiť rázny krok my, musí tak učiniť on…

Vieš, keď bojuješ proti celému svetu, proti sebe a svojmu srdcu, raz sa to musí skončiť. Raz ti život musí ukázať, že tadiaľto to už ďalej nejde. A keď nevieš povedať vzťahu zbohom ty, musí to urobiť ten druhý. 

Ak máš náhodou pocit, že všetko klapalo a všetkými desiatimi by si to vrátila späť, buď si istá, že aj tento rozchod mal svoj dôvod. Dôvod, ktorý uvidíš neskôr. Nevnímaj teraz svoj život tak, že v ňom zostalo prázdno. V tvojom živote sa len uvoľnilo miesto pre niekoho iného. Nie je to čierna diera, ktorá ťa bude až do konca tvojich dní na tomto svete páliť. Je to miesto, ktoré musíš zbaviť smútku, aby sa ten, kto sa tam raz nasťahuje, cítil dobre.

Coverphoto: Photo by Salomé Watel on Unsplash

Facebook komentáre