Minulosť sa opakuje, aj keď som si myslela, že už viac sa mi to stať nemôže. Jedny dvere som zavrela, rozhodla som sa, že takto to už ďalej nechcem… Ale zdá sa mi, že je to tu opäť. Presne to isté, len v inej farbe, v inom odtieni. Tiež sa ti občas zdá, že ťa prenasledujú rovnaké problémy? Že len čo sa zbavíš jednej veci, ktorá ťa trápi, príde to znova? Ako je to možné? Veď si predsa za minulosťou urobila hrubú čiaru. A možno…

Tá hrubá čiara nie je skutočná. V skutočnosti neexistuje. A ty si si to len namýšľala. Horko-ťažko si sa preniesla cez jednu krivdu a o chvíľu na to prišla ďalšia, takmer rovnaká. Možno sa i ty pýtaš, kde robíš chybu. Zatiaľ sa nenechávaš zlomiť, ešte stále dôveruješ ľuďom. Ale jednoducho ťa to už prestáva baviť a cítiš sa vyčerpaná. Rozumiem ti. Ani nevieš, ako veľmi ti rozumiem.

Prečo stretávame podobných ľudí?

pinterest.com

Takých, ktorí nás zrania skoro rovnakým spôsobom? A vieš, netýka sa to len mužov. Áno, i tu máš možno pocit, že tvoj posledný vzťah sa ničím neodlišoval od toho predošlého. Rovnaké situácie, rovnaké sklamanie, len „v inom obale“, s iným mužom…

Veľmi často premýšľam nad tým, prečo sa v mojom živote objavujú identické vzorce správania. Veď jeden by povedal, že som sa poučila, že už po toľkých trpkých skúsenostiach budem mať na tieto veci nos. O niečo viac vycibrenejší šiesty zmysel, ktorý mi včas našepká, že tadiaľto cesta nevedie a musím dať novému vzťahu ráznu stopku. Avšak bola to len moja domnienka. Mylný predpoklad… Pretože ak sa obzriem do minulosti a porovnám si ju s najčerstvejšou skúsenosťou, je to presne to isté.

Tie isté náznaky vedúce k rovnakému popáleniu…

Myslím, že po všetkých tých skúsenostiach už za to, čo sa stalo, nemôžem obviňovať druhých ľudí. Pretože ak sa niečo v našom živote neustále opakuje, hádzanie viny na iných je prejavom zbabelstva. Neschopnosti zamyslieť sa nad sebou samou a zanalyzovať svoje správanie. Nie, nechcem tým povedať, že za to, že ma druhí zranili nepekným spôsobom, si môžem ja sama. Veď predsa som ich o tú krivdu nežiadala… Ale sčasti možno i áno. Nechtiac a s dobrým úmyslom, ale predsa…

Vieš, ak sa v tvojom živote opakujú nejaké nepekné veci, je načase pozrieť sa na seba. Veď sa predsa hovorí, že druhí ľudia sú len naším zrkadlom. A možno je na tom kúsok pravdy. Ak máš pocit, že ťa druhí len využívajú a chvíľu na to, ako dosiahnu to, čo chceli, sa z tvojho života vyparia, možno im priskoro poskytuješ viac, ako by si mala. Pôsobíš dojmom, že dáš i posledné, poradíš, pomôžeš, zariadiš… pretože to chceš urobiť a konáš bez zištných úmyslov. Ale v skutočnosti ťa ten druhý môže vnímať len ako nástroj na to, aby dosiahol či vyriešil to, s čím si práve nevie dať rady sám…

A takto by som mohla pokračovať donekonečna…

pinterest.com

Situácií, kedy nás druhí dokážu nečakane sklamať aj napriek tomu, že my by sme dali to posledné, by som mohla vymenovať neúrekom. Ak sa tvoj vzťah vždy skončí náhlym odchodom tvojho partnera, bez akéhokoľvek vysvetlenia, možno ho svojou láskou dusíš. Možno mu nedávaš svoje city najavo takým spôsobom, aký on potrebuje. Ty mu to prejavuješ po svojom, on však vie vnímať úplne iné prejavy a tie tvoje prehliada…

Ak sa vždy staneš terčom intríg, je dosť možné, že pôsobíš zraniteľne a okoliu nedávaš najavo, že aj ty vieš stanoviť nejaké hranice… Skús sa zamyslieť nad tým, aký typ ľudí neustále stretávaš a pozri sa na celý problém aj z inej strany. Nie zo svojho pohľadu, ale z ich…

Niekedy stačí tak málo – pochopiť, prečo sa tieto veci dejú, a začať sa správať tak, aby sme si ich do života ďalej nepriťahovali.

Možno postačí, ak začneš častejšie vyjadrovať svoj názor. Ak občas nahlas povieš, že sa ti niečo nepáči a nebudeš to viac v sebe dusiť. Dáš ostatným najavo, že aj ty máš vlastnú hlavu a nenecháš so sebou neustále mávať. Sem-tam je dobré odmietnuť poskytnúť niekomu pomoc. Je to len znak toho, že máš vlastný život a že niekto takmer cudzí nie je stredobodom tvojho vesmíru.

Viem, že sa ti možno zdá zvláštne… Ale musíš uznať, že ak stretávaš rovnakých ľudí, ktorých stretávať nechceš, musíš popracovať na tom, aby si zmenila seba.

Pretože iných nezmeníš, ale pri tebe máš aspoň šancu. Niekedy aj obrovská dobrota môže viesť ku trpkému koncu. Veď najčastejšie práve tí najláskavejší ľudia prežívajú vo svojom živote najviac sklamaní…

Coverphoto: Photo by Anders Nord on Unsplash

Facebook komentáre
OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prečo sa bojíme vzťahov?