Viem, že raz príde ten deň, kedy sa my dvaja opäť stretneme. Náhodne. Nečakane a bez toho, aby sme to plánovali alebo aby sme sa tomu vyhli. Nie som istá, ako sa budem cítiť, keď sa to stane. Ale jedno viem určite… Ak sa raz stretneme a nik z nás na to nebude pripravený, bude to úplne iné, ako to bolo doteraz.
Nechcem, aby ten deň nastal hneď. A nechcem, aby sa to vôbec stalo, ale vieš, ako to chodí… Náhoda je niekedy zradná vec. Vďaka nej sa neraz ocitneme v situácii, ktorú by jeden proste nevymyslel. Len tam stojíme a pýtame sa niekoho tam hore, či sa práve dobre zabáva…
unsplash.com
Jedného dňa sa to však stane…
Jedného dňa sa stretneme, a preto chcem, aby si vedel, že už odo mňa nemôžeš čakať nič z toho, na čo si bol zvyknutý predtým.
Nečakaj, že sa moja tvár rozžiari šťastím a na perách sa mi zjaví úsmev. Nečakaj, že len čo ťa uvidím, moje kroky povedú k tebe. Nečakaj, že v mojich očiach znovu nájdeš to, čo si tam vídaval kedysi.
Bude to úplne iný pohľad než tie, na aké si bol zvyknutý. Nepozriem sa na teba ako na niekoho, kto pre mňa znamenal celý svet, kto bol centrom môjho vesmíru. Pozriem sa na teba ako na osobu, s ktorou ma kedysi spájalo tak veľa, no dnes mi je úplne cudzia.
V mojich očiach uvidíš už iba chlad…
A za ním sa bude skrýva bolesť. Bolesť prameniaca zo spomienok, ktoré na teba mám.
Sú to spomienky na chvíle, kedy som prehovárala samu seba, že to nie je tak, ako to vyzerá. Že ma ty predsa miluješ, iba to nedávaš najavo spôsobom, akým by som chcela.
Na tie časy, keď si sľuboval všetko, a ja som to márne očakávala.
Na okamihy, kedy som preklínala samu seba, pretože som nášmu vzťahu stále dávala nádej, aj keď som cítila, že raz príde koniec.
Na tie momenty, kedy som v tvojich očiach hľadala asi aj to, čo v nich nikdy nebolo.
Na celý náš vzťah, ktorý vôbec netrval krátko a ukázal mi, ako veľmi láska môže bolesť.
Na všetky tie šance, ktoré som ti poskytla, a ty si ich premárnil.
Na to rozhodnutie, na ktoré som zbierala odvahu mesiace… Na to, ako som ti poslednýkrát povedala zbohom.
Ak sa stretnú dvaja ľudia, ktorí sa kedysi milovali, no zanechali si v srdciach obrovské rany, je to rovnaké, ako keby sa stretli dvaja cudzinci. Chlad medzi nimi je ešte väčší, pretože je znásobený bolesťou, ktorou si museli prejsť. A práve tá im nikdy viac nedovolí, aby sa na seba pozreli pohľadmi, na aké boli zvyknutí. V ich očiach už nebude to, čo tam bolo predtým…
A s nami dvoma to bude rovnaké. Ak sa raz stretneme, môžeš si byť istý, že pred sebou uvidíš úplne cudziu osobu. Cudziu z toho dôvodu, že teraz ma už nepoznáš. Vtedy si vo mne mohol čítať ako v otvorenej knihe, no odkedy sme sa videli naposledy, mnoho vecí sa zmenilo. Už nie som tou osobou, akou som bola, keď sme sa spoznali.
unsplash.com
A za tou zmenou stojíš ty…
Môžu za to všetky tie noci, kedy som sa len pozerala do stropu, myslela na teba a pýtala sa, prečo som ťa musela stretnúť, prečo sme sa museli spoznať. V tých chvíľach som oľutovala všetky kroky, ktoré ma k tomu stretnutiu doviedli, a priala som si, aby som mohla vrátiť čas a nikdy by som ťa tak do svojho života nevpustila.
Tieto noci ma zmenili. Každá jedna z nich ma istým spôsobom sformovala, až som napokon jedného dňa prišla na to, že sa už nespoznávam ani ja. Trvalo mi veľmi dlho, kým som pochopila, prečo som odrazu taká, aká som…
Ale ty tomu rozumieť nebudeš. Preto sa priprav na to, že ak sa raz stretneme, budeš sa pýtať, kto to vlastne pred tebou stojí. Viac v tebe ja nebudem hľadať všetko to, čo som nájsť tak veľmi chcela, a ty vo mne zasa nehľadaj to, na čo si bol zvyknutý.
Coverphoto: Photo by Pablo Merchán Montes on Unsplash
