Snažila som sa byť vždy ku každému dobrá a milá. Nemala som problém pomôcť ani nepriateľovi. Odmala ma k tomu doma viedli. Pár posledných rokov som naivne verila, že aj druhí ľudia budú presne takí istí. Samozrejme, česť výnimkám. Aj keď ma ľudia sklamali, tak som si myslela, že to bola iba chyba a chyby robí predsa každý z nás. Niekde v kútiku svojho vnútra som verila v dobro ľudí. Ja som si ľudí púšťala k sebe veľmi blízko. Verila som v ich dobro a úprimnosť.

Nemala som problém ich nechať nazrieť do mojej bubliny. To považujem za veľmi veľkú chybu. Doplatila som na na to, priznávam sa. Mám na to ale svoje odôvodnenie. 

unsplash.com

Nechcela som im robiť to, čo nechcem, aby oni robili mne…

V mojom okolí som mala osobu, ktorej som dôverovala a brala som ju ako najlepšiu kamarátku, miestami sestru. Ona to však nemyslela úprimne. Ani jej úsmev úprimný nebol. Bolo neskoro, a to preto, lebo ja som jej môj život vyložila ako na tácke. Snažila som sa byť k nej vždy úprimná a podať jej pomocnú ruku, keď to potrebovala. 

Bola a stále je sebecká a vidí iba seba. Nikto iný ju nezaujíma. Ak aj záujem preukáže, tak nie rozhodne úprimný. Po istých udalostiach sa mi konečne otvorili oči a zistila som, že to všetko boli iba pretvárka a hra. Bola to posledná kvapka, ktorú som dokázala prijať alebo inak povedané – čerešnička na torte. 

V tom momente som mala chuť niečo rozbiť, kričať, niekoho prefackať, lebo moje ja bolo oklamané, dôverou načisto zdevastované. Bola som frustrovaná, znechutená, smutná, nahnevaná a všetky negatívne prídavné mená do jedného vreca. 

unsplash.com

Prečo zase ja? Kde robím stále chybu? 

Prečo stále verím ľuďom a v ich dobro? Tieto otázky mi stále blúdili hlavou a po nociach mi nedali spávať. Hnevala som sa na celý svet a najviac preto, že som verila osobe, ktorá si to nezaslúžila. Osobe, ktorá stále vidí iba seba. Nikoho iného. A ak má o vás záujem, tak verte tomu, že rozhodne nie úprimný. 

Mala som všetkého plné zuby. Mojej naivity a viery v ľudí. Nikoho som pri sebe nechcela mať. Po týchto mojich myšlienkových pochodoch som sa rozhodla dať si studenú sprchu. Snažila som sa všetko predýchať a hlavne na nič nemyslieť.

Chcela som nájsť silu i odvahu postaviť sa všetkému čelom a bojovať ďalej… 

Môj svet postihlo zemetrasenie s dosť silnou magnitúdou. Následky boli fatálne. Pre mňa stopercentne. Všetko bolo zdevastované. Mala som slzy na krajíčku, nemala som chuť dôverovať ani vlastnému tieňu. Bol to vrchol všetkého nepríjemného. Následne som sa pozrela do zrkadla, umyla si tvár a pozbierala všetky tie moje zničené, zlámané a zdevastované kúsky. 

Trvalo mi to príšerne dlho, ale načerpala som silu. Sama a viem, že môžem byť na to hrdá. Zaslúžim si to. Otvorila som oči, aby som konečne videla skutočnosť a ružové okuliare som odložila na večnosť do skrine. Ak aj teba takto niekto sklamal, ukáž mu tvoju silu a pohni sa ďalej. Bude to náročné , minimálne prvé dni určite, ale zvládneš to. Tvoja sila je neskutočná. Ešte jedna vec na záver, ktorú by si mala zobrať každá jedna z nás k srdcu…

„Nezachraňuj svet iných, ak v tom tvojom sa odohráva práve tretia svetová.“

Autor: Laura

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Správame sa inak...

Coverphoto: Photo by Brandon Hoogenboom on Unsplash

 

Facebook komentáre