Mnohým ľuďom dávame v našom živote zbytočne veľký priestor. A prisudzujeme im zbytočne veľkú dôležitosť. Dokážeme milovať tých, čo nemilujú nás, no na tom by ešte nebolo nič zlé ani zvláštne… Stane sa to. Občas sa proste zaľúbime trošku nesprávne a odtrpíme si to. Ale čo horšie je, je už fakt, že čím viac cítime, že nás ten druhý nemiluje, čím viac prejavov „nelásky“ od neho strpíme, o to viac trváme na tom, že to dáme do poriadku.
Že ho „prinútime“, aby nás miloval a dáme mu k tomu dostatočne veľa dôkazov, aby pochopil, že milovať nás je to najlepšie, čo vo svojom živote môže urobiť. A to už v poriadku jednoducho nie je. To sa, milá žena, volá samotrýznenie.
Pravdepodobne to poznáš…
Buď ty sama, alebo zo skúsenosti tvojej kamošky. Hypnotizuješ telefón, či sa ozve, a keď tak náhodou urobí, otvoríš mu svoju náruč. Okamžite. Zabúdajúc na tie dni predtým, kedy si pre jeho nečinnosť takmer zošalela. Toleruješ možno i neveru a povieš si, že to bol len jednorazový prešľap, omyl, krok vedľa, z ktorého sa poučí. Prestávaš byť sama sebou, pretože sa bojíš prejaviť sa. Robíš kompromisy. Nekompromisné voči sebe. Nechceš mu oponovať, vo všetkom ustúpiš. Aby vedel a videl, že s tebou je ten život krásny a jednoduchý.
Seba kladieš do úzadia, jeho na prvé miesto. Si milá voči jeho nemilým prejavom k tebe. Denne mu dokazuješ, že milovať ťa je dobrý nápad, hoci si sa niekoľkokrát presvedčila, že mu je to ukradnuté. Tvoju lásku si užíva, len keď si ju užiť chce.
Tvoj život ide bokom a z muža, ktorý má úplne iné priority, sa stáva tvoja jediná priorita. Nežiješ pre seba. Ale pre lásku, od ktorej si sľubuješ viac, ako ti vie ponúknuť. Sľubuješ si od nej všetko, hoci tá láska ti nikdy nedá nič. Sľubuješ si od nej všetko a ona ti pritom to všetko vezme.
A teraz si to povedzme na rovinu…
Toto nemá zmysel. Ak ťa nemiluje, tak si ťa nezaslúži. Bodka. Ak ťa nemiluje, nemôžeš pridávať tempo a milovať ho ešte viac, dokazovať mu, že tvoja láska je presne to, čo on potrebuje. Nemiluje ťa. Nevie to. Nechce to… Nech už má akýkoľvek dôvod, uvedom si, prosím, jedno… Že ľudí, ktorí k nám neprechovávajú rovnaké city ako my k nim, by sme nemali chcieť „napraviť.“ Naháňať ich, čakať na nich, obetovať im svoj čas a svoje nervy.
Ak ťa nemiluje, nie je to ten pravý. A ty z neho toho pravého neurobíš, nech by si mu dala aj celé svoje srdce. Ak ťa niekto nemiluje, bude ťa milovať niekto iný. Niekto, s kým tá láska vznikne prirodzene, bez tvojho nátlaku, tvojej snahy a vyplakaných sĺz. Len sa ešte predtým musíš odpútať od muža, ktorý tvojou láskou pohŕda. Pretože v opačnom prípade prehliadneš niekoho, kto možno príde trochu neskôr, no bude si tvoje city vážiť a bude vedieť, aká je ich hodnota.
Coverphoto: Photo by Nataliia Rabinovych on Unsplash