Možno sa ti zdá, že sa niečo zmenilo. Že to už nie je také, aké to medzi nami bolo predtým. Možno z mojej strany cítiš akýsi odstup. Zvláštny chlad, ktorý si dovtedy nepoznal. Možno sa čuduješ, čo sa to so mnou stalo. Nerozumieš mi a príčinu tejto zmeny hľadáš vo mne. Nie v tebe… A to je chyba. Pretože ak by si začal pátrať „na tej druhej strane“, našiel by si odpovede priam ihneď. Ak by si sa pozrel do minulosti, ak by si si spomenul, ako si sa kedy správal a pouvažoval, či som v tom nenašla nejaký veľavravný odkaz, vedel by si všetko.
Ak sa povie, že sa človek zmenil, často to vnímame ako jeho vlastnú chybu. Viem, že sa mnohokrát hovorí, že ľudí zmení úspech. Možno i peniaze, sláva alebo hocičo iné, dobré, čo sa v ich živote udialo. Pravdou však je, že sa meníme najmä preto, že už ďalej takto nevládzeme. Že si po kratšom či dlhšom období povieme dosť. Vo vzťahu k druhým sa meníme predovšetkým pre to, že nás zmenili početné sklamania, s ktorými sme predtým nerátali. Viem, že až príliš často haníme tých, ktorí za nič nemôžu, len sa touto zmenou bránia.
Akoby bolo také ťažké pozrieť sa najprv na seba…
Ak ti nemôžem veriť, nemôžeš odo mňa čakať, že sa ďalej budem snažiť tú dôveru opravovať. Ja nie som tá, ktorá by v tejto chvíli mala vyvíjať úsilie.
Ak ti nemôžem veriť, nechci odo mňa, aby som bola stále rovnaká, aby všetko medzi nami bolo také ako na začiatku. Vieš, najdôležitejšie zo všetkého je vo vzťahoch rešpektovať výstražné znamenia.
Ak ti nemôžem veriť, nechcem už nič nové budovať. Pretože načo stavať ďalšie poschodia na labilných základoch?
Ak ti nemôžem veriť, nemôžem už k tebe cítiť nič. Nemala by som. Lebo pre mňa je najdôležitejšia práve tá dôvera.
Ak ti nemôžem veriť, je samozrejmé, že sa to odrazí na mojom správaní, na mojom prístupe k tebe.
Ak ti nemôžem veriť, začnem sa pomaly zberať na odchod. Pretože nechcem vo svojom živote nikoho, o kom budem neustále premýšľať, či všetko to, čo sa medzi nami odohráva, skutočné.
Ak ti nemôžem veriť, je koniec. Koniec, v ktorom už niet miesta pre ďalšie šance.
Aj toto nás naučí život…
Pretože spočiatku si nie sme vedomí, aké je dôležité včas spozorovať hrubé deliace čiary. Úseky, ktoré by pre nás mali byť buď priestorom na druhú šancu, alebo naopak jasnou stopkou. Časom sa naučíme, že nie každý vzťah sa dá zachrániť, že nie každá osoba, o ktorej si myslíme, že k nám patrí, s nami musí zostať aj vtedy, keď sa k nám nevie adekvátne správať.
Časom pochopíme, aké je dôležité dovoliť si odísť. A aké je správne niektorých ľudí púšťať.
Coverphoto: Photo by Allison Heine on Unsplash
