„Dnes som vďačná, že sa v mojom živote veci nestali tak, ako som chcela ja, ale tak, ako sa stať mali.“
Drahá, ak ti nič nevychádza, plány sa ti rúcajú ako domino jeden za druhým, tvoja životná láska sa na teba vykašľala a k tomu ťa nezobrali na tú školu, kam si celý život chcela ísť, alebo ti nedali tú prácu, po ktorej si túžila, a do toho sa pokašľalo všetko, čo sa ešte dalo, ver mi, viem presne, ako sa cítiš. Mám pocit, že som už vo svojom živote prišla takmer o všetko, o čo sa vôbec prísť dá.
pinterest.com
Poznám to, keď sa ti všetko rozpadne a utečie pomedzi prsty. Poznám to, keď robíš všetko, čo len vieš aj nevieš, čo môžeš aj nemôžeš, len aby sa stalo niečo, po čom túžiš. Ale nie. Môžeš to mať na dosah, ale nestane sa to. Ako naschvál. Akoby sa ti život vysmieval rovno do tváre. A ty si do toho dala všetky sily…
Poznám ten pocit prázdnoty, ktorý ťa pohltí. Cítiš, že si zlyhala. Že nie si dosť múdra, dosť šikovná, dosť pekná, dosť neviem čo… Jednoducho, že nie si dosť. Dlho som ten pocit mala ja sama. A občas ho stále mám, pretože vždy sa nájde niečo, čo nevyjde. Občas sa cítim stratená, neviem ako ďalej a všetka moja ďalšia snaha mi pripadá zbytočná. No nie je!
Nedávno som na stránku dala citát „Vždy dostaneme to, čo chceme, no nikdy nie vtedy, kedy to chceme.” Alebo to nedostaneme vôbec, lenže to neznamená, že sa stalo niečo zlé… Práve naopak.
Ako malí sme sa mnohokrát chceli dotknúť ohňa, lebo sme si v tých našich hlavičkách mysleli, že je to niečo, čo chceme. A keď sa nám to náhodou podarilo, zistili sme, že to bolí… že to vlastne nechceme nikdy viac.
Nezáleží na tom, ako to budeme volať, je to stále to isté. Božie cesty. Cesty osudu. Karma. Verte mi, mnohokrát nedostaneme to, čo si myslíme, že chceme, pretože nás niečo zhora chráni pred tým, aby nám to ublížilo. Niečo alebo niekto vedie naše kroky a nie všetko, čo stratíme, je strata. Aj keď sa nám to na prvý pohľad tak môže zdať.
Mnohokrát niečo nedostaneme, lebo by nás to neurobilo šťastnými. Len sa nám to páči – ako ten oheň, no v konečnom dôsledku by nás to spálilo. Mnohokrát niečo nedostaneme, lebo na to nie sme pripravení a mohli by sme to zničiť, alebo si to nevážiť. Mnohokrát na oplátku dostaneme to, čo sme vôbec nechceli, a zistíme, že je to mnohokrát lepšie ako to, čo sme chceli. Alebo dostaneme to, čo nás učí byť lepšími ľuďmi a pripravuje nás, aby sme raz boli skutočne hodní toho, po čom túžime. Skrátka, všetko má svoj zmysel. Všetko sa deje pre niečo.
Preto zabudni na veci, ktoré nevyšli a sústreď sa na niečo nové. Nehrab sa v minulosti. Čaká ťa niečo lepšie.
Po strednej ma nevzali na herectvo. Bol to môj sen. Myslela som si, že sa tým všetko končí a upadla som do ťažkej depresie. Bol to predsa môj cieľ, môj plán, moje všetko… A viete čo? Keby mi bol vtedy niekto povedal, že budem písať, vysmejem ho. Písanie som rada nemala… Nechcela som ho, no ako vidíte, dostala som ho. Teda nemôžem povedať, že som písať nechcela, skôr som len na písanie musela dozrieť. A dnes som vďaka nemu šťastná.
pinterest.com
Kvôli odmietnutiu na herectve som sa rozhodla hľadať šťastie v iných krajinách a videla som také krásne miesta, na ktoré nikdy nezabudnem. Ktoré by som, ak by ma vzali na školu, môžno nikdy nevidela… S odstupom času neľutujem vôbec nič. Dokonca som vďačná, pretože ak by som sa v živote nikdy nestratila, nenašla by som ten správny smer.
Za hranicami som sa naučila bojovať. Byť lepším a silnejším človekom. Byť samostatná a neoblomná. Naučila som sa pokore. Naučila som sa, kto je skutočný priateľ. Naučila som sa, na čom v živote skutočne záleží. Naučila som sa snívať s otvorenými očami a nasledovať svoje sny až do posledného dychu. A to všetko len vďaka tomu, že ma niekde niekto odmietol. Život ma odklonil na ťažšiu cestu, no som za ňu zo srdca vďačná…
Moja prvá skutočná láska sa nedá opísať. Neexistujú slová, ktoré by vystihli, čo som cítila a prežívala. Toho človeka som chcela a nakoniec mi bol najväčším učiteľom. Nič nebolo tak, ako som si to vo svojej hlavičke vysnívala. Bol ako ten oheň, ktorého som sa chcela dotknúť ako malá. Vôbec som nevedela, čo to je, len sa mi to páčilo. Dnes už viem, že môžem byť vďačná, že odišiel. Vtedy som si myslela, že je koniec všetkému, už po druhýkrát v mojom živote. Lenže som sa mýlila znovu, ako aj prvýkrát.
Pretože aj vďaka nemu dnes viem, kto som. Viem, čo naozaj chcem a po akej láske túžim a aké správanie už viac nebudem tolerovať. Naučil ma (paradoxne) milovať samu seba, čo som dovtedy tak celkom nevedela. Dnes viem, že nie je správne chcieť obetovať všetko niekomu, kto si vás ani len neváži. Dnes dávam všetko v prvom rade sebe. Všetko zlé je na niečo dobré a verím, že to tak malo byť. Verím, že som touto skúškou mala v živote prejsť.
Skrátka, ak by sa v mojom živote udialo všetko tak, ako som chcela, bola by som dnes pravdepodobne vydatá matka troch detí a žila by som s mužom, ktorý ma podvádza a neľúbi. Asi by som dodnes verila, že sa raz zmení… Asi by som žila z ruky do úst a rozmýšľala nad tým, že už len nejako tento život dožijem. Trpela by som aj ja, aj moje deti. Obetovala by som tej láske všetko a nemala by som nič.
Stránku som založila, keď som bola v najväčších možných „sra*kách,“ aké si len viete predstaviť. Podlomené zdravie, na mizine, sklamaná ľuďmi, sklamaná všetkým… A z toho bordelu a chaosu vzniklo niečo úžasné. Môj zmysel života. Vznikla som nová JA. Žena, ktorú život poriadne vyobracal, no nevzdala sa a som na ňu neuveriteľne hrdá.
Žena, ktorá sa znovu narodila. Silná, neoblomná, úprimná, dobrosrdečná a šťastná. Žena, ktorou som vždy chcela byť, len som to netušila. Žena, ktorá sa narodila len vďaka tomu, že jej v živote vôbec nič nevyšlo tak, ako chcela…
Preto vždy, keď sa niečo pokazí, zhlboka sa nadýchni a povedz si, že je to tak správne, pretože ono to tak správne naozaj je a vykroč ďalej v ústrety novým cestám a možnostiam, ktoré ťa privedú možno na najkrajšie miesta tvojho života alebo k tým správnym ľuďom… Nič neľutuj… Všetko ti niečo dalo….
Coverphoto: Photo by Brooke Cagle on Unsplash
