Vlastne som nebola zadaná. V podstate som nebola vo vzťahu, ale nebola som ani slobodná. Vlastnil si každú moju myšlienku pred spaním a aj ráno po prebudení. Často som na teba myslela aj počas dňa, keď som nemala čo robiť a dovolila som myšlienkam, aby ma ovládli. Dlho som si vytvárala predstavy, príbehy a snívala som o happy ende. Ty si bol samozrejme hlavný hrdina. Princ, ktorý ma mal zachrániť. Vtipné, nie? Ako som mohla žiadať, aby si zachránil mňa, keď ty si nedokázal zachrániť ani sám seba.
Istým spôsobom si ma však zachránil. Aj keď trošku inak, ako som chcela, aby to bolo. Ukázal si mi tak veľa vecí, že by si neveril. Vďaka tebe som spoznala zákutia svojej duše, o ktorých som netušila, že vôbec existujú. Spoznala som samu seba, svoje vlastné dno a svoje limity… zistila som, že limity nemám vôbec. Že si ich vytváram len v hlave a neexistuje nič, čo by som nezvládla… Stačí chcieť.
Nebola som slobodná, lebo aj keď si o tom možno ani netušil, už len tvoje bytie ovplyvňovalo moje rozhodnutia. To, že sme to dlho nevedeli úplne ukončiť, a to, že si mi dával stále dokola nádej na niečo, v čo si však sám nikdy neveril.
Vždy som mala sny, ako budem cestovať a ako odtiaľto odídem na pár mesiacov, potom sa vrátim a potom sa zbalím zase. Milujem predstavu takého života… Aspoň, kým som mladá. Vďaka, alebo skôr kvôli tebe, som tu však zostala skoro 2 roky uväznená.
Nevedela som sa pohnúť, lebo som mala nádej. Takú falošnú, ktorá ma ničila, ale ja som stále verila a dúfala, že keď počkám, tak sa všetko spraví a ty prídeš a budeme spolu. Nedokázala som odkráčať a vzdať sa ťa, lebo si bol to jediné, čo som chcela. Zahodila som takmer všetky sny a zostala som v meste, ktoré mi je už občas primalé. Na škole, ktorá ma nikdy nebavila, a hľadala som to niečo, čo mi stále chýbalo. Bola som presvedčená, že si to ty…
Dnes už viem, že som sa mýlila. Bola to sloboda, ktorú si mi zobral. To ona mi chýbala. Tie krídla ktoré boli uväznené v klietke a tie sny, ktoré niekde vo vnútri na mňa kričali, že som na ne zabudla.
Dnes som však zase slobodná. Lebo som sa vzdala očakávaní…
Poslala som nádej do čerta a už ju nechcem späť. Je to falošná kamarátka.
Stojím tu s krídlami otvorenými a cítim, že potrebujem lietať. Cítim, že chcem a budem! Chcem spoznať svet. Odísť na neurčito a vrátiť sa, keď to tak budem cítiť. Chcem tu nechať všetko. Nechcem zutekať ani zabudnúť, len chcem začať odznova. Chcem začať budovať to moje nové ja… Človeka, na ktorého raz budem môcť byť hrdá. Ktorý si splní každý sen a ktorý bude otvorený všetkému, ale nikdy viac nikomu nedovolí, aby sa staval do cesty snom.
Nechcem na teba úplne zabudnúť…
To by som aj tak nedokázala. Chcem mať tvoju tvár pred sebou, koniec koncov, vďaka tebe som zistila, čo chcem v živote robiť a našla som prácu, ktorá ma naozaj baví. Vďaka tebe som objavila v sebe silu, o ktorej som netušila, že ju mám. Nechcem ťa vymazať zo života. Aj keď ty sa teraz tváriš, že to ide… Takto to nefunguje.
Veci, ktoré sa stali, sa neodstanú, a tak to má byť. Láska, ktorú si vo mne prebudil, nezmizne z mesiaca na mesiac, ale aj to je v poriadku. Si človek, ktorý bude pre mňa vždy znamenať veľa a možno sa raz o pár rokov naše cesty nejakým spôsobom znova skrížia, lebo teba som určite nestretla len tak.
Dnes tu stojím slobodná. Mám život vo svojich rukách a cítim, že môžem všetko, lebo ma už nič a nikto nedrží pri zemi. A je to úžasný pocit.
Coverphoto: pexels.com