Vidieť, ako nás niekto zamenil a našiel si za nás náhradu, je bolestivé. Mnohí sa s tým nevedia zmieriť ani po rokoch a dusia to v sebe. Vidieť šťastnú tvár niekoho, koho si miloval, s niekým iným, neraz zabolí. Každodenne vstávame s bolesťou na hrudi a líhame si do postele s prázdnotou, ktorá signalizuje, že nám niekto chýba…
Rozmýšľame, ako sa mohol život otočiť o 180 stupňov a nás niekde zabudol. Ako sme mali s niekým sny a plány a ten už si ich dávno plní inde s inou osobou. Pýtame sa, ako ísť ďalej, ísť vpred? Pretože chceme ísť vpred, chceme nájsť lásku, ale nedarí sa nám to.
unsplash.com
Aj my chceme byť šťastní ako ten, koho sme predtým milovali…
Je to fér, že on to šťastie našiel a my nie? Čo je vlastne fér? To, že sme stratili lásku, nie je fér. To, že nám niekto sľúbil niečo a zahodil to, nie je fér. Toľko vecí nie je fér. Preto si dovoľme snívať…
Každý večer sa pozrime na nebo a povedzme si, že všetci sa pozeráme na rovnaké nebo plné hviezd. A tam niekde je niekto, kto nás urobí šťastnými a splní nám naše sny. Ak ľudia vidia, že sme silní, tak v nás automaticky hľadajú oporu. Nepýtajú sa, ako sa máš, čo cítiš, myslia si, že všetky starosti zvládneš sama. Avšak aj my občas potrebujeme pomoc. Potrebujeme zakotviť do niekoho náruče, počuť vrúcne slová, cítiť, aké je to byť milovaný.
Márne čakáme na zázrak, že k nám ktosi znenazdajky príde ako blesk z jasného neba…
Niekedy je ťažké žiť len tak sám vo svojej spoločnosti. Je nám smutno, chýba nám niekto alebo niečo. Čas strávený osamote po rozchode je však veľmi dôležitý na to, aby sme si dali isté veci dohromady. Našli si svoje záľuby znova alebo obnovili staré priateľstvá. Snažíme sa využiť každý voľný čas, aby sme nemysleli na svoju osamelosť a neboli sami.
V našom single živote chýba síce druhá polovička, ale aj bez nej by sme sa mali cítiť kompletne. Naša druhá polovička by mala byť ako náš doplnok a dopĺňať nás. Nie meniť alebo spôsobovať zmätok… Niekedy hľadáme na zoznamkách s cieľom, že sa to podarí, ale stretávame sa len s ďalším sklamaním. Hľadáme na diskotékach, v baroch, festivaloch, v práci, niekto radšej nehľadá a čaká, kedy si ho láska nájde sama.
unsplash.com
Čo vlastne robiť?
Kde nakoniec stretnúť toho pravého, tú pravú? Na to snáď niet ani odpoveď. Preto sa často rozhodneme, že zostaneme sami. Nie preto, že chceme, ale musíme. Rodina alebo známi sa nás pýtajú, kedy si niekoho nájdeme a prečo stále nemáme partnera. Akoby samota bola niečo zlé…
Pre niekoho je to vlastne rozhodnutie zostať sám po všetkých sklamaniach. Priatelia, nie, byť sám nie je hanba ostať. Nie, nie je to zlé čakať na toho pravého/tú pravú. Len je otázne, či sa aj dočkáme. Nie, nemôžeme sa ľutovať, že sme nestretli lásku. Jediné, čo môžeme, je tento čas využiť naplno, rozvíjať sa. Hľadať seba samých, svoju sebahodnotu a rozvíjať svoju sebalásku. Buďte vzorom pre seba a vzorom pre druhých.
Hoci láska bolí, aj tak ju chceš mať pri sebe. Očakávaš od nej oporu a nakoniec sa staneš ty sám oporou pre ňu.
Autor: Ani
Coverphoto: Photo by Ömürden Cengiz on Unsplash
