Viem, že život sa nekončí. Bude plynúť ďalej, hoci bez teba. Viem aj to, že raz ma srdce prestane bolieť, pretože nič netrvá večne a aj tá najsilnejšia bolesť sa raz pominie. A tiež viem, že jedného dňa do toho spadnem znova, napriek tomu, že teraz sa mi to javí ako niečo nepredstaviteľné. Ale ono to príde, neviem síce kedy a za akých okolností, ale raz tomu budem čeliť zas…
Občas si to predstavujem, hoci v mysli pred sebou nevidím žiadnu konkrétnu tvár. Myslím na to, aké to bude, ako budem vnímať lásku po skúsenosti s tebou. Pretože… či si to chceme priznať, alebo nie, každá skúsenosť nás zmení. A tie zlé, tie nás menia najviac.
unsplash.com
Budem ešte veriť, že je to skutočné?
Práve nad tým sa zamýšľam najčastejšie. Uverím, že on je ten pravý, že sa stal zázrak a našla som niekoho, kto to myslí vážne? A ak náhodou áno, nepokazím to ja svojou podozrievavosťou? Spoznám ešte samu seba, keď sa také niečo stane? Nebudú moje reakcie… iné… také, na ktoré doposiaľ nie som zvyknutá?
Neviem, aké to bude. No viem, že ja už budem iná. Nebude mi stačiť pár úsmevov, pár drobných prejavov lásky a niekoľko milých slov. Budem o niečo obozretnejšia a opatrnejšia. Dokonca možno tak veľmi, že to on vzdá a označí ma za neprístupnú. Viem, že bude musieť o moje srdce trochu zabojovať a bude sa musieť vyzbrojiť obrovskou trpezlivosťou.
Nebude to ľahké. Ani pre mňa, ani pre neho…
Čaká nás oboch poriadne náročná skúška. Nechcem, aby bol dokonalý. Chcem, aby mal záujem mi porozumieť. Aby sa pýtal, počúval a skúmal. Aby mi chcel dokázať, že snaha, ktorú na začiatku vyvinieme, bude stáť za to. Netúžim po tom, aby mi hneď na prvom rande vyznával lásku a sľuboval romantickú svadbu. Chcela by som, aby si aj on uvedomil, že takéto veci si žiadajú čas. Chcem, aby sme naše sny tvorili spoločne a postupne, pekne mesiac za mesiacom, rok za rokom.
Vôbec mi nezáleží na tom, ako bude vyzerať a čomu sa bude venovať. Záleží mi na tom, aby už vo svojej duši pocítil spokojnosť so svojím životom, aby našiel ten správny smer, ktorým sa bude odvíjať celý jeho ďalší život. Záleží mi na tom, aby už našiel samého seba. Nechcem viac nikoho, kto čaká, že mu ten smer určím ja. Chcem mať pri sebe človeka, ktorý si je istý, že sa nachádza na mieste, na ktorom má byť. Že to miesto bolo stvorené pre neho alebo si ho vytvoril on sám.
unsplash.com
Chcem niekoho, kto si uvedomí, že moje predošlé trpké skúsenosti bude ťažké napraviť…
No napriek tomu sa na to odhodlá. Od nikoho nežiadam, aby odstraňoval to, čo napáchali iní. Len chcem, aby porozumel, že potrebujem čas, a musí mi dať priestor na to, aby som si veľa vecí uvedomila. Všetky stopy, ktoré vo mne zostali po chybách druhých, si chcem odstrániť sama, avšak ten ďalší bude musieť byť trpezlivý.
Vzťahy s nešťastným koncom nás prinútia zamyslieť sa nad vecami, nad ktorými sme predtým nepremýšľali. Zmenia nás, ale zmenia aj náš pohľad na iných, na lásku ako takú. To slovo už nikdy nebude znamenať to čo predtým. Stane sa z neho úplne nový pojem v našom slovníku a my jeho význam budeme musieť znova nájsť.
A keď sa tak stane, môžeme prísť na to, že sme celý život mali o láske mylnú mienku. Videli sme ju tam, kde vôbec nebola, chceli sme od nej, aby sa zjavila tam, kde nemala z čoho vyrásť. Môže sa stať, že zistíme, že sme láske prisudzovali úplne iný význam a zamieňali sme si ju s inými citmi, často i tými negatívnymi. A možno sa stane i to, že prídeme na to, že sme skutočnú lásku nikdy ešte nepocítili.
Som zvedavá, ako chutí či vyzerá pravá láska…
Taká, ktorá je skutočná a trvácna, taká, ktorú len tak hocičo nerozbije. Chcem na to prísť s niekým, kto sa nad tým takisto práve zamýšľa. Chcem nájsť lásku po boku niekoho, kto vie, aké ťažké je pozbierať sa, keď zistíme, že doteraz sme sa v mnohých veciach o láske iba mýlili. A chcem konečne prísť na to, aká pravá láska v skutočnosti je, a už nikdy viac o nej nepochybovať.
Autor: Patrícia Králiková
Coverphoto: pexels.com
