Rátala som s tým, že to raz príde. Veď sme sa predsa nadobro rozlúčili a šli sme každý svojou cestou. Nové vzťahy do tej cesty určite patria… Keď si si vtedy balil posledné veci, v mysli som mala pred očami presne tento moment. Nový život, nový začiatok, ty s inou ženou. V tom okamihu, hľadiac na teba, sa mi to zdalo ako úplná absurdnosť. Nevedela som si predstaviť, že raz sa naše životy posunú tak, že budeme fungovať po boku niekoho iného…

Že raz všetko prebolí a my zabudneme. Ako však čas plynul, pomaly som túto skutočnosť vnímala čoraz reálnejšie. A teraz, keď tá chvíľa nastala, stratila som sa sama v sebe a v tom neporiadku, ktorý mám v duši. Nie, nechcem ťa späť, viem, že to medzi nami nefungovalo a nikdy ani fungovať nebude. Jednoducho k sebe nepatríme a s tým som sa už dávno zmierila. Nie, nežiarlim. Hoci mnou ten pohľad zarezonoval, doprajem ti to, ver mi. Som len… plná emócií a zároveň úplne prázdna.

Zabolelo ma to a ani neviem prečo…

pinterest.com

Zatiaľ čo sa ja spamätávam z toho, že sme si povedali definitívne zbohom, ty si už dávno vykročil dopredu. Ja sa vŕtam v minulosti a áno, priznávam, občas si na teba ešte spomeniem a pichne ma pri srdci. Hlavne vtedy, keď potrebujem, aby ma niekto len potichu objal a na nič sa ma nepýtal. Niekto, kto vie, že sa mi nestalo nič hrozné, len som mala zlý deň a zachvátila ma náhla melanchólia, ktorá tak ako prišla, tak aj odíde.

Niekedy sa sama na seba hnevám. Že mi to trvá tak dlho… dostať sa z toho, dostať sa „z teba.“ Najmä keď teraz vidím, že je to možné. Zabudnúť na všetko, čo predtým bolelo, a začať odznovu. Ty si to už dokázal a vo mne to vyvolalo ešte viac výčitiek k sebe samej. Zaujímalo by ma, či sa len zbytočne vŕtam v minulosti alebo u každého tento uzdravovací proces prebieha inak, trvá rozdielny čas.

Bolí ma otázka, prečo to ide s ňou…

pinterest.com

A prečo to so mnou nešlo. Prečo to nevyšlo práve nám dvom, prečo by sme opäť mali hľadať niekoho iného. Pýtam sa, na čo boli tie roky dobré. Skúšali sme. Chceli sme sa zmeniť. Jeden druhého a aj sami seba. Robili sme kompromisy a ústupky. Dávali sme neustále nové a nové šance. Až sme na úplnom konci ostali totálne vyčerpaní, z toľkej snahy o nový reštart nášho vzťahu.

Vidieť ťa s inou bol najprv bolestivý pohľad. Avšak potom som si uvedomila, že ak si to dokázal ty, dokážem to aj ja. Začať odznova… Dal si mi tým nádej, že všetko raz úplne prebolí.

Možno som milovala viac ako ty, možno som milovala iným spôsobom a práve preto mi predstava, že budem raz s niekým iným prežívať to, čo s tebou, nenavodzuje príjemné pocity. Viem, že na to ešte nie som pripravená.

To, že som ťa videla s inou, ma však posunulo o kúsok vpred. Nie preto, že si mi poskytol definitívny dôkaz, že cesta k tebe je už zahataná. Ale preto, že vidím, že sa to dá. A veľmi dúfam, že na to čoskoro prídem i sama.

Autor: Denisa Kopecká

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Venované mužovi, ktorý ma zranil

Coverphoto: Photo by Bruno van der Kraan on Unsplash

Facebook komentáre