Ako ďalej? To je otázka, ktorú si kladiem každé ráno. Klamala by som, ak by som povedala, že si ju kladiem len ráno, pretože si ju kladiem aj každý večer pred tým, než zaspím. Niekedy sa pýtam, čo som spravila zle, inokedy pre zmenu to, čo mám spraviť, aby som bola opäť šťastná. Sú dni, kedy som presvedčená o tom, že šťastná naozaj som, no nie je to tak. Presviedčam nie len svoje okolie, ale aj samú seba. Viem však, že by k môjmu šťastiu stačilo naozaj málo. Keď sa však nad tým zamyslím, začínam pochybovať o tom, že je to skutočne málo…
Je naozaj maličkosť nájsť niekoho, na koho sa budem môcť spoľahnúť, niekoho kto ma rozosmeje, niekoho pri kom budem chcieť zaspávať každý jeden večer?
Áno priznávam, vždy som bola naivná a to sa asi nikdy nezmení. Nezmením však ani to, že keď som milovala, milovala som z celého srdca. A ako som skončila? Milovala som tak veľmi, až kým som sa nesklamala a nenarazila na tvrdé dno. Nikdy, naozaj nikdy v živote nezabudnem na tú bolesť. Bola to najväčšia bolesť akú som kedy v živote cítila a nepriala by som ju ani najväčšiemu nepriateľovi, aj keď si ju bohužiaľ väčšina z nás zažila.
A presne v ten deň som sa zmenila. Vypla som to. Vypla som všetky svoje city. Áno, stále sa viem úprimne smiať, tešiť z maličkostí, dokonca aj dojímať nad krásnymi príbehmi no viem, že časť vo mne zomrela. Časť mňa totálne vychladla a vie, že už nikdy v živote nechce zažiť tú bolesť. Od môjho najväčšieho sklamania som spoznala niekoľko mužov, no uvedomujem si, že už ma nič nevie nadchnúť, a nedokážem si odpustiť to, že či chcem alebo nie, neustále budem porovnávať.
Jediného človeka, ktorého som najviac z celého srdca milovala som si zidealizovala, vymazala všetky jeho zlé vlastnosti a teraz hľadám niekoho, kto bude ako on, plus nebude mať tie vlastnosti, ktoré mi ubližovali. Muži, ktorých som spoznala, boli nielen typy, ktorých som ľutovala, že som stretla, ale aj takí, po ktorých túži každá žena, ktorá si prešla sklamaním.
A však, zamýšľam sa nad tým, čo má mať vlastne taký ideálny partner? Niekedy si uvedomujem, že som až príliš náročná. Je na tom niečo zlé? Neskočiť do vzťahu s hocikým len preto, že má o Vás záujem a rozumiete si? Netreba na také niečo, ako je vzťah, niečo viac? Nemali by sme to jednoznačne vedieť, že ÁNO TO JE ON! Áno, to je ten, s kým chcem tráviť každú jednu minútu voľného času?
Pred pár dňami sa mi dostala do rúk jedna rozprávka o dvoch malých chlapcoch, ktorí sa platonicky zamilovali. Láska v tomto príbehu bola popísaná ako niečo spôsobujúce zimomriavky. A to je presne ten typ lásky, ktorý by som ešte niekedy vo svojom živote chcela zažiť. Stretnúť niekoho, z koho budem mať zimomriavky a motýliky v bruchu. V kútiku mojej naivnej duše verím, že to príde keď budem naozaj pripravená.
Dúfam, že to nebude až za niekoľko rokov. Pretože dnes je opäť ten deň, kedy by som dala všetko za to, byť konečne šťastná. Preto ťa prosím, aspoň ty sa nauč byť naozaj šťastná, aj keď pri sebe práve nemáš niekoho, po kom tvoje srdce tak veľmi túži.
Ak niekoho miluješ, no nie je s tebou, skús niekedy zaspávať bez myšlienky naňho, pretože práve on si ťa možno ani trošku nezaslúži. Skús sa viac usmievať, pretože nikdy nevieš, či práve zajtra nebude TEN ĎEŇ, deň, ktorý ti zmení život od základov…
coverphoto: pexels.com, photos: weheartit.com
OD: Dominika Spilková
