Asi nikto z nás nevstupuje do vzťahu s tým, že sa raz bude rozchádzať, no niekedy sa to stane.
Niekedy je to spoločné rozhodnutie, niekedy to proste neklape a niekedy sa len niekto z večera do rána rozhodne, že už nie je zamilovaný. Bez žiadnych predchádzajúcich konfliktov… jednoducho len tak.

Niekedy sa aj tie najviac zaľúbené páry rozchádzajú. Keď sa spýtame prečo, tak nevedia. „Prestali sme sa milovať“… Aj takto znejú niektoré odpovede.

Je to pre mňa celkom nepochopiteľné, ako sa môže človek jednoducho „odmilovať“.

pinterest.com

Ako sa môže pár, ktorý ešte pred pár dňami plánoval spoločnú budúcnosť, len tak rozísť? Ako môže niekto len tak odísť a hovoriť, že už zrazu nemiluje?

Napadá mi otázka, či vôbec niekedy miloval… Môže niekto naozaj milovať a potom zrazu prestať? Veď takto láska nefunguje… Láska predsa nepríde a nezmizne len tak. Láska nie je len o tom, že budem pri tebe, keď bude všetko dobré. Láska je občas aj o rozhodnutí zostať, aj keď máš možno sto chutí zbaliť sa a odísť.

Zostať aj vtedy, keď nie všetko ide tak, ako ste si to predstavovali, a niekedy zostať, aj keď ťa ten druhý posiela preč. Láska nie je o tom odísť hneď po prvom tresnutí dverami.

Láska je o tom… zostať.

Ja ako človek, ktorý si lásku naozaj váži, nikdy neuverím niekomu, kto povie, že jednoducho len tak zrazu prestal milovať. Keď predsa človek naozaj miluje, spravil by pre toho druhého skutočne všetko. Keď je človek vo vzťahu s niekým, koho naozaj miluje a v ten vzťah aj verí, tak žiadna hádka nemôže byť prekážkou.

Môže to byť len ďalšia skúška, ktorú s úsmevom na tvári a ruka v ruke vyriešite… Lebo veď život je sám jedna veľká skúška a tiež sa nevzdávame pri prvom zakopnutí.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Jednoducho sa s tým musíš naučiť žiť...

Samozrejme, že rozchody sú súčasťou života.

pinterest.com

Nie každý predsa nájde toho pravého hneď na prvý pokus. Verím však, že dokážeme naozaj milovať aj človeka, ktorý nie je náš partner na celý život. Aj takýto človek predsa z nejakého dôvodu prišiel do nášho života.

Keď sa potom rozídeš s človekom, ktorého si miloval, je normálne byť smutný. Je normálne, že nejakú dobu nebudeš chcieť o spoločnosti niekoho iného ani len počuť.

Je normálne, že budeš chodiť mesiace ako bez duše… Podľa mňa skôr nie je normálne utekať z náruče do náruče a vyhovárať sa pritom na lásku…

Mne pri takýchto ľuďoch vždy napadne otázka, čo vlastne hľadajú? Prečo ubližujú vždy novým a novým ľuďom? Ľuďom, ktorí to s nimi mysleli vážne, ktorí milovali naozaj a nielen tak naoko alebo na chvíľu.

Presne kvôli tomuto potom veľa ľudí neverí na lásku a začnú robiť to isté.
Zamilovať sa počas jednej noci na párty, vyznávať si lásku mesiac a potom sa zrazu posunúť ďalej, akoby sa to všetko ani nikdy nestalo a nič to neznamenalo.

Neviem, čo títo ľudia cítia (alebo skôr necítia).

Myslím si však, že to všetko je len obranný mechanizmus. Že raz práve oni boli tí, ktorí niekedy tak veľmi a úprimne milovali, a práve to sa im vypomstilo. Že aj oni raz okúsili, aká krásna a zároveň bolestivá dokáže byť ozajstná láska….

Osobne si však myslím, že aj napriek tej bolesti, ktorú nám láska občas naozaj spôsobuje, sa stále oplatí milovať a hľadať si vzťahy nadlho alebo navždy…

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre