Už dlho som bez teba, snažím sa, ale neviem zabudnúť ani ťa opustiť. Kiežby to bolo také ľahké ako napísať tieto slová na kúsok papiera. Ako môžem zabudnúť na lásku, ktorá sa mi vpila do každej bunky? Stále ťa vidím vo svojich myšlienkach. Ráno sa zobúdzam s tebou, večer zaspávam znova s tebou. Snažím sa ti vzdialiť, nemyslieť na teba, nevidieť ťa, nepísať ti. Aj tak si stále tu, stále žiješ so mnou. Naša láska žije so mnou.

unsplash.com

Tá, ktorá mi dala neskutočný pocit šťastia, ktorá na chvíľu zastavila čas… 

Bol to dar, ktorý mi život dal, nechal mi ho v rukách, pokiaľ sa nerozhodol mi ho znova vziať. Aj keď mi bol vzatý, ja som sa nerozhodla mu ho vrátiť, chcela som si ho ponechať navždy. Nikdy som o túto lásku nechcela prísť, napriek tomu odišla.

Je pochopiteľné, že nám chýba. Raz, keď sme pocítili, aké to je byť milovaní, nevieme sa toho nabažiť. Nevieme to skryť, nechceme sa toho vzdať. Nevieme zabudnúť. Prvá láska vždy zostane v našich spomienkach najhlbšie a najkrajšie ako tie ostatné. Vždy nám bude pripomínať, ako sme sa naučili milovať. 

Ale roky a ďalšie lásky nás naučia aj toto… 

Že láska vôbec nie je ako v rozprávkach. Láska bolí, láska ublíži, láska ťa popáli. Naučí ťa dať si niekoho iného na prvé miesto, ospravedlňovať sa za chyby, ktoré si neurobil, ísť niekedy na kraj svojich síl.

A predsa nie je také ľahké na ňu zabudnúť. Vraví sa, že čas všetko zahojí. Ale nie je to tak. Stále to zostane v nás – tá nádej na lásku. Nikdy ju nestrácame. Preto sa znova vráti a my to znovu skúsime, znovu sa odovzdáme. Ľúbime. Znova robíme chyby a napriek tomu nechceme, aby nás opustila. 

unsplash.com

Chceme, aby sa vždy vrátila a už zostala… 

Dúfame, že tentokrát sa jej nebudeme musieť vzdať. Nebudeme musieť bojovať o jej záchranu. Nebudeme sa musieť o ňu deliť. Nebude žiadneho odmietnutia. Veríme, dúfame, plačeme alebo kričíme. Chceme, aby raz ostala navždy a nikdy nikam neodišla. Ale koľkokrát musíme milovať, aby už zostala? 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Je dobré mať oči otvorené...

Zabúdať na teba je ako vytrhnúť si srdce z hrude. Je to stále ťažšie a ťažšie a ťažšie. Bolí to. No napriek tomu je to nevyhnutné urobiť, aby sme sa posunuli ďalej. A možno našli niečo omnoho lepšie. 

Najťažšie je zmieriť sa s láskou, ktorá bola falošná…

Tvárila sa ako pravá, jednoduchá a taká krásna. Pobláznila nás a my sme naivne do nej skočili. Dali sme ju na prvé miesto a ona nás pochovala zaživa. Udupala našu sebahodnotu a sebaúctu. Až nakoniec sme zistili, aká bola slizká, majetnícka a naivná. Zobudili sme sa, precitli. Sami sme si prišli nechutní.

Láska nie je rozprávka. Jediné, čo môžeme očakávať a v čo môžeme veriť, je v to, že v najťažších chvíľach nás neopustí. Zostane. A o tom je láska, nevzdať sa toho druhého za každú cenu.

Autor: Ani

Coverphoto: Photo by Ivan Kazlouskij on Unsplash 

Facebook komentáre