Na svete neexistuje nik, kto by necítil smútok. Je to emócia tak častá, tak prirodzená pre každú ľudskú bytosť, až sa stala našou súčasťou. Vraví sa, že bez smútku by sme nedokázali precítiť šťastie… Môžem i nemusím súhlasiť. Ja sama som si totiž prešla obdobím, kedy som pre dlhotrvajúci smútok nedokázala dlhé roky cítiť nič. Ani ďalšiu bolesť a už vôbec nie šťastie. Stala sa zo mňa akási prázdna schránka, ktorá bola tým nekončiacim smútkom totálne vyprahnutá, a na tom, aby som opäť dokázala niečo cítiť, som musela vedome zapracovať.

Chcem tým však povedať jednu vec… Áno, smútok je niekedy potrebný. My ľudia by sme totiž veľmi rýchlo zabudli na to, že sa máme dobre a prestali by sme si to večné šťastie vážiť. No ak smútok trvá dlho, číha na nás omnoho väčšia nástraha ako to, že prestaneme vnímať hodnotu šťastných okamihov.

V tomto článku sme pre vás pripravili citáty, ktorých spája jeden a ten istý motív – smútok. Z hĺbky duše si želám, aby ste ho vo svojom živote cítili čo najmenej a keď už predsa, verím, že raz sa za týmto obdobím obzriete a poviete si, že všetky tie emócie mali svoj význam, pretože vás doviedli tam, kde ste dnes a ste za to vďační.

Patrila som medzi ľudí, ktorí si všetko, čo sa im stalo, príliš pripúšťali k srdcu. Do každej lásky som dávala maximum, všetko, čo som mala. A to bola chyba… Pochybila som v tom, že som zabudla nechať kúsok pre seba, pre prípad, že by ten druhý odišiel. Dnes už viem, že milovať, no nestratiť sa v tej láske, nie je zlyhanie. Aj taká láska, v ktorej myslíme na seba, je skutočnou láskou. Pretože áno, ľudia odchádzajú. Ľudia občas i klamú, podvádzajú a predstierajú svoje city. No to ešte neznamená, že na lásku kvôli smútku, ktorý mi spôsobila, mám zanevrieť. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Priateľke, ktorá potrebuje len pár slov...

Môj život sa zmenil, keď som si uvedomila, že ak sa chcem ochrániť pred smútkom, nechtiac by som sa vyhla aj šťastiu. A to mi za to naozaj nestojí.

Rozchod bolí preto, že sa musíme vzdať lásky, o ktorej sme si namýšľali, že dokáže niečo zmeniť.

Nič nám nevylieči náš smútok… Len pochopenie toho, prečo sa to muselo stať.

Občas si spomeniem na všetkých ľudí, ktorým som venovala toľko sĺz a cítim sa, akoby som sama sebe niečo dlžila. Čas, lásku, ospravedlnenie. Dnes som si istá, že by som ich stratu nikdy neoplakala. A to je dôkaz, že som sa v živote niekam posunula a dokázala som si svojpomocne zahojiť rany, ktoré na mojom srdci zanechali.

Najväčšou výzvou je zostať osamote v úplnom tichu a čeliť tomu hluku, ktorý sa nesie našou dušou.

Zvykla som si na to, že v živote spoznám len pár ľudí, ktorí rozpoznajú môj skutočný smiech od takého, ktorým zakrývam svoju bolesť.

Naučila som sa jednoduchú vec… Ak to bolí, nie je to láska.

Od niektorých ľudí ospravedlnenie nikdy počuť nebudeš, pretože nedokážu povedať pravdu. A vtedy príde čas, kedy sa budeš musieť naučiť akceptovať také ospravedlnenia, ktoré nikdy neboli vyslovené.

Ak si smutná kvôli ľuďom, ktorí odišli, vedz, že to nie je tvoja chyba. Občas nám život prinesie do cesty niekoho, na koho je naša láska príliš silná.

Niekedy stačí tak málo… Jedna pieseň, jedna spomienka, jeden pohľad, jedno stretnutie… A sme opäť tam, kde sme boli predtým.

Menej slov, no viac myšlienok… Ak milujete citáty, určite vás zaujme naša najmenšia knižka Úlomky. Zakúpiť si ju môžete TU.

Facebook komentáre