Vieš, ja vlastne ani neviem, kedy sa to stalo… Kedy nastal ten moment, že som sa zaľúbila, zamilovala. Prvýkrát v živote tak naozaj, že to nie je len pobláznenie z toho, že máš tehličky a modré oči. Nemáš. A ani nemusíš…
Možno sa to stalo vtedy pred rokmi, keď sme sa rozprávali o ničom až do rána. Možno vtedy, keď som ťa poslala preč, ale potom som zistila, že už to bez teba nejde.
A možno vtedy, keď si stále odchádzal, ale nikdy tak celkom neodišiel, a ja som sa pomaly zmierila s tým, že si asi presne ten, koho som vlastne nikdy nehľadala, a aj napriek tomu si sa stal tým, bez koho nechcem žiť.
pinterest.com
Nedokážem povedať, kedy sa to stalo. Pamätám si však, ako som to nechcela. Ako som sa nechcela zaľúbiť a nechcela som dovoliť, aby sa niekto stal pre mňa tak dôležitým, aby som bez jeho prítomnosti nevedela fungovať.
Nechcela som dovoliť, aby moje šťastie záviselo od toho, či niekto bude alebo nebude v mojom živote.
Lebo rozhodnutie druhých nikdy neovplyvníme a vždy som sa bála toho, že sa rozhodneš odísť a ja tvoje rozhodnutie nebudem môcť zmeniť.
Aj napriek tomu, že som s tým vtedy pred rokmi bojovala, sa to stalo. A dnes si už neviem spomenúť na deň, kedy som ťa neľúbila. Ľúbila som ťa aj počas mesiacov, kedy som o tebe nevedela nič. Aj vtedy, keď som vedela, že máš inú.
Ľúbila som ťa potichu, lebo som tam niekde vo vnútri stále verila a mala ten pocit, že aj napriek všetkému patríme k sebe. Ľúbila som ťa aj vtedy, keď mi každý hovoril, že si ma absolútne nezaslúžiš, že mám na lepšieho a že na teba mám zabudnúť, lebo ty si už dávno zabudol na mňa. Nepresviedčala som ich o opaku, aj keď ja som vedela, že nemajú pravdu. Ľúbila som ťa aj vtedy, keď som to skúšala s inými, lebo som už nevedela nájsť z toho celého iné východisko. Nikdy to s nikým nešlo. Lebo nikto nebol ako ty…
pinterest.com
A ľúbim ťa aj dnes, keď tu si a keď sa pýtaš, prečo ťa vlastne ľúbim, aj po tom všetkom.
Lenže na lásku neexistuje vysvetlenie…
Jednoducho ťa ľúbim a je mi jedno, že nespĺňaš povrchné požiadavky, ktoré som na chlapov mala niekedy dávno. Ľúbim ťa aj so všetkými tvojimi náladami. Aj keď ti napíšem román a ty mi odpíšeš lajk, lebo máš svoju chvíľu. Aj vtedy, keď ti päť minút niečo rozprávam a ty ma len pohladkáš po hlave a povieš „ešte si pokecaj“ a ja ťa mám občas chuť zabiť.
Ľúbim ťa, aj keď občas nechápeš a mne sa nechce vysvetľovať. Aj keď bolo, čo bolo… A nie vždy to bolo ružové. Aj keď počet nocí, ktoré som strávila premýšľaním nad tým, čo, dočerta, vlastne chceš, nezrátam na jednej ruke.
Ľúbim ťa, lebo teraz tu si a na ničom inom nezáleží. Ľúbim ťa, lebo si to ty.
