Ako spoznáš, že je to ten (ne)pravý? V prvom rade si musíš uvedomiť, že to nespoznáš hneď. Čo je obrovsky dôležité! Jednoducho, ak ideš s niekým do vzťahu, môžeš na ňom spoznať akurát len to, že to môže byť potencionálny kandidát na pána Pravého. Ale to, či ním naozaj je, spoznáš až vo vzťahu s ním – v praxi. Tak, ako to spozná aj ten druhý pri tebe…
Ono totiž, je samozrejmé, že človeka si do vzťahu vyberáme na základe nejakých „kritérií“. Tým mám na mysli, že by si asi nešla do vzťahu s notorickým klamárom, sukničkárom, gemblerom, tyranom a podobne. Skrátka, ak začíname nový vzťah, začíname ho s niekým, kto sa nám páči a pozdáva. Páči sa nám, aký je, jeho vlastnosti. Páči sa nám, že si s ním máme čo povedať, že je to človek, akého si vedľa seba dokážeme predstaviť a plno ďalších maličkostí, ktoré spolu vytvárajú jeden veľmi pekný a príťažlivý obraz. Na základe tohto sa ale nedá ani náhodou posúdiť, či vzťah vydrží a či je táto osoba pre nás tá pravá.
Pretože sa môžu stať dve veci:
Prvá:
V zápale zamilovanosti a fyzickej príťažlivosti robíme my ľudia jednu vec – prikrášľujeme si realitu. Je to úplne normálne a robí to naozaj každý. Ono totiž každý nový vzťah a jeho začiatky v nás spúšťajú silné chemické reakcie, ktoré majú za výsledok kopu endorfínov. A my sme šťastní. Jednoducho všetko naokolo je zrazu krajšie a lepšie… No a rovnako tak ako všetko naokolo je pre nás o kúsoček krajší, lepší a dokonalejší aj náš nový partner. V počiatkoch vzťahu nevnímame jeho chyby, alebo ich vnímame, no prehliadame. Veď to sú maličkosti, hovoríme si… To sa spraví, hovoríme si…
Taktiež sa deje ešte jedna vec a je úplne prirodzená. V začiatkoch vzťahu, kým ešte jeden druhého v podstate stále „balíme“, dobývame a pod., sa snažíme tomu druhému zo seba ukázať to najlepšie. Našu najlepšiu verziu nás samých. No vo vzťahu sa postupom času staneme našom normálnou, každodennou verziou… A preto sa taktiež až vo vzťahu ukáže, keď všetky tieto úvodné snahy byť perfektným opadnú, či sa nám normálna a každodenná verzia nášho partnera naozaj páči… A verte mi, každý z nás nakoniec ukáže svoju normálnu – nevyšperkovanú verziu, pretože za prvé, nikto nevládze byť stopercentný a dokonalý nonstop, a za druhé? Každý z nás túži byť, koniec koncov, milovaný taký, aký naozaj je… Nedokonalý…
Druhá:
Vo vzťahu či v každodennom živote môžete zistiť, že si vlastne ako partneri nerozumiete. Je totiž iné byť s niekým kamarát alebo známy… Vo vzťahu sa človek správa inak. K partnerovi sa človek správa inak ako ku kamarátovi či k niekomu, koho len pozná. Môžete zistiť, že vám spôsob života toho druhého nevyhovuje. Že vy ste, napríklad, totálne aktívny človek, zatiaľ čo ten druhý je nenormálny domased. Môžete zistiť, že je až prehnane žiarlivý a sám sebou neistý. Môžete zistiť, že podľa neho by sa mala žena starať o celú domácnosť, lebo je to „ženská robota” a on nepohne ani prstom a vás čaká otroctvo v podobe pracujúcej matky, ktorá má na starosti ešte aj celú domácnosť. Bez pomoci… Môžete zistiť, že je to mamičkin maznáčik a váš vzťah bude svätá trojica – vy, on a svokra až do konca vašich životov…
Môžete toho zistiť veľmi veľa…
A verte mi, ak vám vzťah po praktickej stránke bude robiť zo života peklo, prejde vás časom aj tá „najväčšia láska…”
No a, napríklad, ak ste z tých, ktorý s prvým sexom čakajú dlhšie, môže sa stať aj to, že zistíte, že vám to neklape v posteli. Nikdy nezabudnem na seriál Sex v meste, kde sa jedna z hlavných hrdiniek rozhodla počkať so sexom až do svadby, no a po svadbe zistila, že jej nový manžel je impotentný… A aj keď nebola sexom posadnutá fanatička, toto zistenie ju teda nepotešilo… Na to, aby ste túžili po normálnom a zdravom sexuálnom živote so svojím partnerom, nemusíte byť hneď promiskuitná nymfomanka. Je úplne normálne chcieť pekný a dobrý sexuálny život. Pozor, teraz nehovorím, že sa máte s každým hneď vyspať, aby ste zistili, či je to ten pravý… Len hovorím, že by som s tým zrovna do svadby nečakala… Ale táto téma je komplikovanejšia a v konečnom dôsledku vám môžem poradiť len toľko, aby ste robili to, čo cítite. Pretože toto každý z nás cíti a berie inak…
A ako teda spoznáme, že tento človek je TEN človek?
Spoznáme to spoločným spolužitím… Spoznáme to podľa toho, že naše city k nemu budú pomaly silnieť, pretože nám s ním bude dobre. Spoznáme to podľa toho, že si máme čo povedať a je nám spolu dobre aj mimo postele (aj keď tá je dôležitým parametrom, no nie je to len o nej). Spoznáme to podľa toho, že sa v tom vzťahu budeme cítiť bezpečne a šťastní. Spoznáme to podľa spoločného humoru (inak toto vyzerá veľmi nevinne, ale je to sakra dôležité). Spoznáme to vtedy, keď nám ten vzťah bude život uľahčovať, nie nám ho ničiť. Keď nám ten druhý bude sebavedomie dvíhať a nie zadupávať ho do zeme. Keď nebudeme musieť zaspávať s pocitom, že nie sme dosť dobrí. Keď sa budeme môcť porozprávať naozaj o hocičom, aj o veciach, ktoré nás ťažia a jeho to nebude obťažovať… Keď nastanú zlé časy a spoločne ich zvládneme… Keď zistíme, že sme si navzájom skutočnou oporou…
Skrátka, keď ten vzťah bude k nášmu životu obrovský bonus. Nie trápenie…
Na záver…
Som presvedčená o tom, že na svete pre nás nebehá len jeden jediný vyvolený. Je ich viac. Je naozaj viac ľudí, s ktorými si dokážeme „zapasovať” ako chýbajúce puzzle… No aby sa z týchto ľudí stal ten náš „pravý“, musíme na tom vzťahu spoločne pracovať. A práve o tom to je. Spomedzi tých niekoľkých vhodných kandidátov sa tým pravým stane ten, ktorý do vzťahu investuje snahu, lebo vzťah je makačka, to si nebudeme klamať. Preto ak ste natrafili na nejakú soulmate, s ktorou to ale neklape, nebojte sa priznať si to. Stretnete niekoho iného, s kým to taktiež bude dávať zmysel. No a či sa stane vaším osudovým a vy jeho osudovou, to už je na vás.. 🙂
Photo by Charly Pn on Unsplash
