Túto otázku si kladiem stále, keď sa cítim sama. Čo je však najhoršie, v našom vzťahu sa cítim v poslednej dobe sama neustále. Mám pocit, že som ti dobrá len na dve veci, ktoré nemusím a vlastne ani nechcem menovať. Sme zavretí medzi štyrmi stenami, z ktorých niet úniku. Som smutná, zúfalá, sklamaná. Sklamaná z nás, pretože teraz som už naozaj verila, že to vyjde, že to bude navždy.
Pri tebe som opäť verila. Predstavovala som si s tebou budúcnosť, rodinu, deti… Ktoré asi nikdy nebudú. Nebudú, ak dostanem rozum a nebudem si stále hovoriť, že keď príde nejaké znamenie, ukončím to.
pinterest.com
Tých znamení už prišlo príliš veľa…
A stále mi nestačili, pretože vždy ostanem pred tými znameniami stáť s jedným veľkým a podstatným faktom. Faktom je, že napriek všetkému zlému som ťa ešte stále neprestala milovať. Aj keď som sa priveľmi snažila, aby to prišlo, neprišlo to.
Neviem, ako veľmi mi budeš musieť ublížiť, ako veľmi sa budem musieť pred tebou ponižovať, prosiť ťa, aby si neodchádzal, keď ťa najviac potrebujem.
Aj keď niekde vo vnútri viem, že by som ťa už mala nechať ísť. Aj keď by to neuveriteľne bolelo a bolo by to vlastne to, čo by ma bolelo ešte viac, ako som si schopná pripustiť, pomohlo by nám to.
Pomohlo by nám to v tom, aby sme sa netrápili…
Lebo tým, o čo sa pokúšame, tým, čím sa pokúšame udržať náš vzťah, si len viac a viac ubližujeme. Jedna z najhorších vecí, ktoré na tom celom sú, je to, že nechcem, aby si bol sám. V tvojom živote bolo tak málo ľudí, ktorí by ti dali najavo skutočnú lásku, že nechcem, aby si o to prišiel.
Pretože moja láska k tebe bola naozaj skutočná. Možno ešte stále niekde je… Klamem týmito slovami aj seba, pretože žiadne možno neexistuje. Možno bolo síce naše slovo, ale v tomto prípade naozaj neplatí. Pretože ak by som ťa milovala len možno, nesedela by som tu a nepísala tieto riadky.
Nechcela som sa do teba tak veľmi zamilovať, vlastne som veľmi milovala len jedného človeka, ktorý mi tak veľmi ublížil, že som nechcela znova ponúknuť životu šancu, aby sa mi to stalo znova. Tak strašne veľmi som to nechcela, až sa to vlastne stalo, a ty si sa stal človekom, ktorý aj keď mi ubližuje viac, ako mi ubližoval niekto pred tebou, stále ťa od seba neviem odstrihnúť.
pinterest.com
Si pre mňa tŕňom, ktorý sa dostáva čoraz hlbšie pod kožu…
A ja stále verím, že to utrpenie vydržím, že mi raz prestaneš spôsobovať bolesť a budeme naozaj šťastní. Tak ako my dvaja šťastní vieme byť. Keby som to nezažila, tak tomu neuverím. Mám na teba jednu jedinú prosbu…
Ak so mnou niekde v kútiku duše vidíš budúcnosť a cítiš ku mne aspoň polovicu z toho, čo ja popisujem v týchto riadkoch, tak sa, prosím, rozhodni. Buď o mňa začneš bojovať, tak ako verím, že to vieš, alebo ma aspoň nauč, aby som ťa prestala milovať. Pretože sama sa k tomu odhodlať nezvládnem…
Coverphoto: Photo by Victor Xok on Unsplash
