Niekedy mám pocit, že aj keby som mala napísané na čele presne to, čo cítim, nebolo by to vôbec jasné. A preto sa tak snažím správať, snažím hovoriť, snažím všetko. Tak, aby si vedel, čo pre mňa znamenáš. Ako veľa pre mňa znamenáš. Že som rada, za to, že vôbec si. Si tu so mnou. Že si skvelý a to už sa dávno nepozerám pred seba len cez ružové okuliare. Aby si tiež vedel, aký si pre mňa dôležitý a hlavne, že sa cítim lepšie, s tebou…
Vieš, že ti píšem ako prvému? Vždy. A tým myslím pred najlepšou kamarátkou, pred bratom, pred rodičmi, pred všetkým ostatným, čo by som mala urobiť, píšem najskôr tebe. Píšem ti ako poslednému, pred tým, ako zavriem oči a prestanem vnímať tento svet. Ty si ten posledný, na ktorého myslím, pretože v skutočnosti mám pocit, že si to najkrajšie, čo môžem mať práve vtedy na mysli. Prinášam ti kafe. Rada. Nie preto, že sa nudím a len tak idem okolo. Ale preto, že na teba myslím vždy, keď kráčam okolo tvojej obľúbenej kaviarne. Pretože viem, že ťa to poteší. Že možno ti zlepším, celý deň. A tým ho vlastne zlepším aj sama sebe.
Hovorím ti o svojich trabloch… Nie preto, že by som chcela, aby si ich za mňa vyriešil. Nie preto, že ťa chcem zaťažovať, alebo jednoducho sa chcem NIEKOMU vyspovedať. No preto, že sa chcem vyspovedať TEBE. Chcem, aby si vedel, že ti dôverujem natoľko, že sa nebojím pred tebou ukázať svoje rany. Nemám strach, že moje tajomstvá nebudú u teba v bezpečí. A to je práve to… nebojím sa. Toho, že by si ma sklamal alebo oklamal. Že by si ma zradil alebo opustil, prestal počúvať alebo len počuť… Cítim, že to nie je to, čo by si urobil.
Stále používam tú vôňu, vieš, tú, ktorú si mi vybral pred rokmi, stále si kupujem tú istú, nespočítam koľkatý kus v poradí už mám. Máš ju tak rád a ja tiež… Závan spomienok, ktoré v sebe má a pritom má stále čo nové ponúknuť.
Beriem ťa k sebe domov. Beriem ťa na svoje obľúbené miesto, najmilovanejšie miesto, ktoré pre mňa tak veľa znamená. Beriem ťa do svojho súkromia. Medzi svoju rodinu. Do svojej izby… izby plnej snov a tajných túžob. Do môjho sveta. Chcem, aby si sa cítil dobre tam, kde ja, chcem, aby si to všetko spoznal… Spoznal mňa. A tým myslím všetko, nechcem nič skrývať alebo tajiť. Chcem, aby si vedel, že nechcem mať okolo seba klamstvá a pretvárky.
Chcem s tebou precestovať svet. Chcem s tebou vidieť všetko spoločnými očami. Chcem s tebou oslavovať svet. Tento skvelý svet.
Dávam ti priestor. Dávam ti čas. Delím sa s tebou o jedlo, aj keď naň mám takú chuť. Myslím na teba, keď si ďaleko, no aj keď nie. Bavíš ma taký, aký si. Objímam ťa a myslím, že to cítime obaja… takým spôsobom. Iným, dlhším ako ostatných, hlbším ako deň pred tým.
Si proste super. Si super chlap. Chcem, aby všetky tieto znaky, ktorých je ešte oveľa viac, boli jasné. Chcela by som, aby si cez ne videl mňa a už nikdy sa neprestal dívať. Možno by to bolo všetko jednoduchšie, keby som to jednoducho povedala… To, že si v mojom srdci a pekne hlboko. No, ako by som ti to všetko potom vysvetlila, keby si to vlastne nevidel, nechápal… nevidel skutočne mňa. Nevidel to, čo ústa nedokážu vysvetliť.
coverphoto: thoughtcatalog.com
