Vždy som si myslel, že som nad vecou a že sa mi nikdy nemôže stať, že by som urobil nejakú chybu. Omyl… Aj ja som omylný, len som doteraz natoľko vnútorne nevyrástol, aby som si to včas všimol. Žil som si tak odviazane, že ma tento životný štýl odstrihol od osoby, ktorá bola mojím pilierom. A aj vtedy, keď sa to dialo, som to nevidel. Bol som príliš sebecký, aby som vedel rozpoznať, že sa niečo deje. Niečo, čo budem ešte dlho potom ľutovať.

unsplash.com

Postupom času prichádzam na to, ako veľmi som ju miloval…

Miloval som všetko, čo bolo na nej možné vidieť očami aj srdcom. Jej vlasy, jej oči, jej úsmev aj jej vrásky na čele, keď ho nado mnou zvraštila, ak som ju niečím nahneval. Miloval som, ako si spievala v kuchyni piesne, ktorých text si v tej chvíli vymyslela a ja som sa na ňom smial. Miloval som jej spôsoby, jej lásku k zvieratám, ktoré chcela všetky do jedného zachrániť. Miloval som naše dlhé rozhovory, vďaka ktorým som ju opäť o kúsok viac spoznal, hoci predtým som si myslel, že ju už mám prelúskanú. Miloval som jej nepredvídateľnosť, jej silu, jej slzy smiechu aj ľútosti. Miloval som ju celú.

No prichádzam na to neskoro. Keď som zrazu sám a o všetko som prišiel. Je to preč, stratilo sa to v mesiacoch, kedy som si nič z toho nevážil. Stratilo sa to v mojom nezáujme, v istote, ktorou som sa totálne opil. Vytriezvievam až teraz, keď som sám a rátam škody, čo som napáchal.

Nič z toho, pre čo som ju odsúval na druhú koľaj, mi za to nestálo…

Zrazu ma nebaví šplhať sa nahor po kariérnom rebríčku. Nechce sa mi nikam hnať, pretože jednak už na to nemám silu a… Na čo mi bude dobrý pocit z úspechu, keď ma zaň doma nikto nepochváli? V zovretí štyroch stien, ktoré hrajú len piesne samoty, by som sa nedokázal tešiť z ničoho.

Už nemám chuť byť všade, všetko uvidieť a všetko spoznať. Zatiaľ čo som objavoval svet tam vonku, zabúdal som sa starať o svet, ktorý bol iba náš. Nechal som ho spustnúť a vyhnal som z neho aj ju. Jedinú osobu, ktorá sa oň posledné mesiace zaujímala.

unsplash.com

To, ako ma milovala ona, viem…

Ale zamýšľam sa, či aj ona vedela, ako som miloval ja ju. Dlho som jej to nedokazoval. Bola tu príliš dlho na to, aby som si ju stále všímal. Bol som hlúpy, viem. TERAZ to už viem. Teraz mi to dochádza.

Ak by som jej mohol povedať iba jednu vec, bolo by to prepáč. Prepáč, že som si neuvedomil, ako veľmi ťa milujem.

A prepáč, že som dovolil, aby si na našu lásku bola sama.

Autor: Andrej

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Dokážeme zažiť rozprávku v reálnom živote?

Coverphoto: Photo by Ronnie George on Unsplash

Facebook komentáre