Neviem, či som si nejakú otázku kládla častejšie… Otázku, v ktorej sama sebe spytujem dušu a neviem, akú odpoveď by som chcela dostať. Som proste iná? Asi áno…
Veď v opačnom prípade by som nemala pocit, že sa jednoducho vymykám z normálu. Veď inak by som sa predsa necítila, akoby ma sem niekto len zoslal a ja si tu neviem nájsť bezpečné miesto. Občas sa pýtam, či sa to pýtajú i iní…
Či sa aj oni v tomto svete medzi ľuďmi cítia tak cudzo, stratene a nepochopene. Či aj oni čoraz častejšie, ako im roky plynú, túžia už nikoho nevidieť a nepočuť, pretože každý kontakt s okolím im len prehlbuje ich neistotu, ktorá nahlodáva ich dušu.
Som iná v tom, že ma s ostatnými nespája rovnaká vízia o budúcnosti. To, čo chcú oni, nechcem ja, dokonca sa pri počúvaní niektorých ich predstáv a snov vydesím. Pretože si poviem, že raz toto čaká aj mňa. Ak po tom jedného dňa budem túžiť, bude to v poriadku. Ale čo ak nie? Čo ak moja inakosť nezmizne a moje sny nikdy nepôjdu v jednej línii so snami ostatných ľudí?
pinterest.com
Bojím sa však toho, že ma k tomu ľudia dokážu dotlačiť…
Obávam sa predstavy, že raz ten tlak a moja nespokojnosť s tým, že som iná, prerastú do takej miery, až sa jednoducho vzdám. Vzdám sa samej seba a pôjdem tam, kam idú ostatní. Zaradím sa do davu a vtlačím si do mysle ich sny, také, ktoré sú pre ľudstvo vraj prirodzené, pretože sa v dušiach ľudí vyskytujú najčastejšie.
No budem potom šťastná?
Neviem… A čo mám vlastne robiť, aby som šťastná bola? Nie som ten typ, ktorý by sa chcel neustále len obhajovať. Vysvetľovať, prečo niečo robím a prečo ešte nerobím.
Neroztápam sa od rozkoše, keď vidím fotku bábätka.
Netúžim po tom, aby som si o rok či o dva dala na Facebook, že som povolaním mama. Nie, ja chcem byť ja, nie niekto, kto sa stará o blaho ostatných, pričom zabúda na to svoje.
Nemám chuť štylizovať sa do trápnych póz a nechce sa mi robiť sa krajšou, aby som sa niekomu zapáčila.
Mojím snom nie je mať muža a kopec detí, ja chcem byť jednoducho šťastná sama so sebou a ak sa niekto pridá, bude to síce plus, ale nič nosné.
Nesnívam o romantike, chcela by som zažiť skutočný život.
pinterest.com
Neviem…
Tak som asi iná. To, po čom túžia ostatné ženy v mojom veku, mňa miestami desí. No rozhodla som sa o tom napísať, pretože… Viem, aké upokojujúce by bolo, ak by niekto za mnou prišiel a povedal, že je to v poriadku. Že je oukej mať iné sny ako väčšina a nie je na tom nič zlé ani čudné…
Nemusíme byť všetky rovnaké. Nemusíme všetky túžiť po veľkej rodine. Niektoré z nás môžu mať dokonca túžby, ktoré iní označia ako sebecké, ale práve v týchto chvíľach by sme sa sebeckými mali stať. Pretože len vtedy sa cez tieto poznámky prenesieme a pôjdeme ďalej tam, kde vieme, že máme byť.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash
