Author
Niektoré vzťahy nemožno nazvať vzťahmi, ale nekonečnou a otravnou epizódou relácie Snívajte s nami. Pretože tak to je… Občas si realitu vytvárame vo svojej hlave, prikrášľujeme, čo sa dá, a hlavne… Snívame. Fabulujeme. Ospravedlňujeme. Veríme… Dúfame, že sa toho toľko zmení a z muža, ktorý nás má na háku a spomenie si, že existujeme, iba ak potrebuje vyprázdniť zásobník, sa razom stane milujúci manžel a otec našich detí.
Toto som naozaj nečakala… Nikdy by som to na neho povedala… Neviem, kde sa to v ňom vzalo… Bola to rana pod pás… Neviem, či ešte niekomu dokážem veriť…
Aj tieto slová si zvykneme preháňať hlavou, keď sa nikto „vyfarbí“. Keď nám po mesiacoch či rokoch pretvárky ukáže svoju pravú a ničím neprikrášlenú tvár. A my sme zúfalé. Sklamané, doráňané, zatrpknuté a totálne zmätené. No poviem vám jednu vec… To, čo sa stalo, je výhra. Výhra pre nás všetky.
Až keď sa zamilujeme a zistíme, že to nie je také ružové, ako sme si v detstve snívajúc o veľkej láske predstavovali, prídeme na to, že niektorí ľudia sú naozaj nedobré tvory. Ak nedokážu milovať, dokážu nás aspoň ťahať za nos. A to poriadne a dlho… Medzi nami sa dokonca pohybujú i bytosti, ktoré žiadajú lásku a oddanosť, no druhého vnímajú len ako prostriedok na naplnenie svojich túžob, dosiahnutie vlastných cieľov. A tak sa nám veľmi ľahko prihodí, že sa staneme niekoho peňaženkou, matracom či bezplatnou voľnočasovou zábavkou.
Sú vzťahy, ktoré som si sama pre seba nazvala prízrakom. Láska je silná, myšlienky na neho sa nedajú odohnať, vo vnútri je toľko bordelu, že by sa z toho jeden zbláznil. Nič nie je isté, možno iba to, že zajtra to tu bude znovu… Sú lásky, ktoré sa na ten prízrak nápadne ponášajú – jeden z dvojice sa dokáže pravidelne vypariť a potom v tej najmenej očakávanej chvíli sa znovu zjaví. Len tak. Aby ťa opäť pobláznil. Opäť vystrašil. Opäť ti dokázal, že túto kapitolu ešte nemáš definitívne za sebou.
Nový život bez toxických vzťahov, tak o tom snívame asi všetky. Aké upokojujúce je, keď si predstavíme, že sme slobodné, bez spomienok, ktoré nás ťahajú späť, a pri pomyslení na ne nám srdce nevynechá niekoľko úderov… Je to krásna predstava… Ale realita je, žiaľ, vždy úplne iná. Pretože len čo sa bláznivo zamilujeme do blázna, ktorý nás nemiluje, všetky vyhliadky na pokojný život a dobrý pocit na duši odchádzajú od nás preč do krajiny, do ktorej letenka je poriadne drahá a len máloktorá z nás si ju môže dovoliť.
Na ženách pozorujem jednu zvláštnu vec, ktorou samy seba nevedome pravidelne fackujú. Ak sa zamilujú a zamilujú sa blbo (rozumej – je to kretén), milujú ešte viac. Najprv si vyskúšajú úlohu, v ktorej kričia a majú plné ústa výčitiek. Potom, keď zistia, že to nezaberá, pretože odpoveďou dotyčného na ich krik je len prevracanie očami a nič sa vlastne nemení, stávajú sa detektívom schopným vystopovať aj nevystopovateľné. Zbierajú dôkazové materiály, spisujú si svedectvá a… A nič z toho nepoužijú na to, aby si prinavrátili zdravý rozum.
