Author
Chcela som byť pre neho jedinou, ale stala som sa jednou z mnohých. V mojom prípade doslova, keďže som sa o jedného muža nič netušiac delila s ďalšími ženami. Avšak aj keby v tom čase ničil život iba mne, stále by sa táto skúsenosť nedala považovať za jedinečnú. Stále by som bola jednou z mnohých – jednou z mnohých žien, ktoré tak veľmi túžili po láske, až neustriehli mieru, kedy ich zamilovanosť niekto využíva a zneužíva.
„Príde lepší, neboj sa,“ je veľmi častá porozchodová fráza. Zároveň je občas aj presne tou frázou, ktorej nikto neverí – vrátane toho, kto ju hovorí, končiac tou osobou, ktorej je adresovaná. Konkrétne ona v tej chvíli, ako ju počuje, sotva verí tomu, že uzavrela jeden vzťah, nieto ešte, že sa raz dostane do fázy, kedy do svojho života pustí úplne niekoho iného. Príde iný, tento musel odísť, aby uvoľnil miesto niekomu inému, aj tak ste sa k sebe nehodili, zaslúžiš si niekoho lepšieho…
A ja hlúpa som to nazývala láskou… Koľké z nás si túto vetu povedia, keď sa obzrú do minulosti a vybavia si pár spomienok na jeden (a možno i viac) zo svojich vzťahov? Koľké z nás sme si po niekoľkých rokoch alebo aj mesiacoch povedali, že buď sme boli úplne slepé, alebo sme nadobro ohlúpli? Odpoviem si sama… Je nás veľa. Ocitnúť sa vo vzťahu, za ktorý by sme položili i vlastný život, no pritom nás samotný vzťah o ten život oberá, vôbec nie je ťažké. Je to priam nesmierne jednoduché, ak sa nám podarí nakombinovať toto prekérne duo – veľká láska a malé sebavedomie.
Keď sa nad tým tak zamyslím, každý z nás sa už v nejakej vojne, so všetkým rešpektom k tomuto slovu a v prenesenom slova zmysle, ocitol. Každý z nás už s niekým či s niečím bojoval a nech to bol boj akokoľvek dlhý či krátky, vyčerpávajúci a ničivý, možno sme pozabudli na jednu vec… Že ten boj v nás rozpútal ktosi, kto nemal v srdci mier. Osoba, ktorá si chcela niečo vydupať a bolo jej jedno, aké obete za sebou zanechá.
Nedávno sa ku mne dostala vskutku netradičná, no o to viac zaujímavá otázka. Čo ti ako žene najviac ublížilo? Poviem pravdu, musela som sa trochu zamyslieť, no keď som odpoveď našla, bola som si ňou rovnako istá ako tým, že ráno vyjde slnko. Najviac mi ublížilo, keď sa mi nedostalo takej lásky, akú som dávala ja. Nech to znie akokoľvek pateticky, presne toto naštrbilo moju sebadôveru a nebudem klamať, aj vnímanie samej seba ako ženy.
Ak miluješ viac, tak, prosím, odíď. A ak miluješ iba ty, tak potom doslova uteč. Myslím to vážne. Bez srandy. Pretože ak my ženy dokážeme niečím samy sebe skomplikovať život, je to práve týmto – snažíme sa druhých presviedčať, že im za tú lásku stojíme. Čakáme, prosíme, trváme na svojom, že tento boj o niekoho city úspešne vybojujeme do konca zakrývajúc si oči pred jedným dôležitým faktom – láska vzniká. Nevydupeme si ju, ak ju ten druhý necíti.
