Author
Je až smutné, ako veľmi nás dokáže ovplyvniť jedna skúsenosť. Dokonca až tak, že si do života privoláme ďalšiu, takmer podobnú. Občas totiž naša nevôľa niečo v sebe uzavrieť vedie k tomu, že si všetko v hlave pripravíme tak, aby sa to zopakovalo. Tentokrát však nie s Jožkom, ale s Ferkom. A ak u nás nenastane žiadna zmena, verte mi, príde aj Paľko, ktorý bude vernou kópiou oboch vyššie zmienených pánov.
Milé dámy, dajme si jeden záväzok. Vychádza z môjho pozorovania vás i samej seba a má s touto sviatočnou atmosférou jednu krásnu, i keď na prvý pohľad nie celkom zrejmú paralelu. Koľké z nás totiž dokážu počas roka v bežnom období nesviatkov tolerovať aj prítomnosť osôb, ktoré nám, povedzme si to na rovinu, život celkom strpčujú? Zavadzajú nás, vedia nás nakaziť toxickým odorom svojho charakteru alebo len jednoducho vieme, že to s nimi nikdy ďaleko nedotiahneme, no i tak sa od nich nevieme odpútať?
Poznám iba dva typy ľudí. Výnimočne teraz ľudstvo nebudem deliť na dve polovice, z ktorej jedna je pizzu aj s okrajmi a tá druhá zahŕňa jedincov, čo tie zväčša cesnakové kraje barbarsky vyhodia. Ale skôr ich rozdelím podľa toho, ako pristupujú ku vzťahom. Jedna skupina doslova odhadzuje aj také vzťahy, na ktorých sa vyskytla i nepatrná štrbinka. Proste to už nie je to, čo bývalo, a tak šup s tým preč, namiesto toho, aby sa pokúsili o nápravu, pošlú toho človeka kamsi do teplých krajín. Bez mihnutia oka, veď ľudí je na svete niekoľko miliárd, tak prečo strácať čas práve s týmto jedným…
Vzťahy môžu byť spásou, ale aj peklom. Mať dobrú kamošku, ktorej môžeš povedať všetko, rodičov, za ktorými môžeš prísť aj ako dospeláčka a vyliečiť sa u nich zo všetkých svojich trápení, partnera, ktorý je pre teba bezpečným prístavom a jeho prítomnosť nepredstavuje skôr bojové pole, to je na nezaplatenie. No čo keď niečo z toho alebo dokonca nič práve nemáš? Možno ťa moja odpoveď prekvapí… Ale aj tak sa nič nedeje.
Nikdy nechoď sama proti sebe. V ničom. Žiadne mala by som, očakáva sa to odo mňa, je to mojou povinnosťou… Vieš, čo je tvoja jediná povinnosť? Žiť tak, aby si nikomu bezcitne neublížila a aby si viedla šťastný a spokojný život. Všetko ostatné, k čomu ťa neraz dokážu dotlačiť cudzie domnienky, nemôže byť tvojím životným poslaním. Kedysi som bola iná. Myslela som si, že koľko dobra dám, toľko sa mi zákonite musí aj vrátiť… No nestalo sa a dnes už presne viem, prečo…
Niektorí ľudia ešte nedospeli na dôležité rozhodnutia, a tak len stoja na mieste, bezmocne kyvkajú ručičkami a stiahnu k sebe každého, kto sa im začína vzďaľovať. Len tak. Pre istotu – ak by ho v budúcnosti potrebovali alebo ak by im náhodou chýbal. Vo vzťahoch je to veľmi častý jav – tieto typy partnerov sa vracajú vždy, keď začíname z lásky k nim triezvieť a pomaly si uvedomujeme, že veriť tomuto vzťahu bol poriadny nezmysel.
