Autor
Pravdepodobne si hovoríš, že si magnet na vzťahy s nešťastným koncom. Alebo že priťahuješ len idiotov, ktorí sa s tebou chcú iba trochu pohrať, využiť ťa, vytiahnuť z teba peniaze alebo ťa proste len dobre okašľať, podviesť a potom zdúchnu kadeľahšie… Vieš, že istý čas som si to vravela aj ja? Že mi tá láska asi nie je súdená, že je možno chyba aj vo mne, že umriem sama, úplne zatrpknutá, nešťastná a opustená…
Ten pocit, keď vieš, že čosi nie je v poriadku, no napriek tomu to skúšaš. Pretože každá iná možnosť ti doslova reže srdce na kúsky. Máš k dispozícii veľa alternatív, ako s týmto vzťahom naložiť, no ty sa rozhodneš vytrvať. Veď… Čo ak? Čo ak ho tie iné ženy raz prestanú baviť? Čo ak sa napokon rozhodne usadiť? Čo ak má len zlé obdobie a nevie prijímať lásku? Čo ak pochopí, že so mnou mu bude dobre a že to, že ho milujem, hovorím z hĺbky svojho srdca, nie len tak z nudy? Čo ak…? A ja už pritom nebudem, lebo to vzdám príliš skoro?
Iná žena by to pre mňa urobila… Inej žene by toto nevadilo. Iná žena nerobí takéto drámy… Ach, koľko som sa napočúvala takýchto výčitiek… Ako veľmi som chcela byť ako tie iné ženy, ktoré by on tak vrúcne miloval. Ako strašne ma zožierala nenávisť voči sebe samej, že nedokážem priniesť do vzťahu to, čo by si on prial, a tak sa kvôli mne a mojej neschopnosti či nezrelosti akceptovať jeho správanie neustále hádame. Dlho som sa chcela zmeniť. Ale nešlo to. Až som potom pochopila jednu vec…
Nevera… Zvláštne slovo, že? A aký neporiadok dokáže narobiť v duši ženy, ktorá sa ocitla v roli podvedenej… Ak je niekto na tomto svete, kto by o tom mohol rozprávať, som to práve ja. Bola som podvádzaná dlhé roky. A stále som hlúpučko verila, že sa to nejako utrasie, že ak mu dám dôkazy, že som tou najlepšou ženou na svete, pretne so svojimi milenkami všetky kontakty a zakončíme toto turbulentné obdobie honosnou svadbou, na ktorej si sľúbime vernosť až za hrob a nikdy tento prísľub neporušíme. Ani ja, ani on…
Ocitnúť sa vo fáze, kedy na lásku úplne zanevrieme, vôbec nie je ťažké. Úplne stačí, ak si predtým prejdeme jedným nevydareným vzťahom. Napríklad ak stretneme manipulátora, sukničkára, klamára alebo proste len muža, ktorý nás milovať nechce či nevie, no my o to viac milujeme jeho, pretože veríme na zázraky. Stať sa bezcitnou voči láske je také ľahké. A je to – po akejkoľvek zlej skúsenosti, aj v poriadku.
„Milujem ťa, vieš to?“ Keď som naposledy túto hlúpu otázku vyriekla, bola som zúfalá. Z neho, zo seba, z toho, čo sa dialo vôkol nás aj vo mne. Ja som milovala a on sa vôbec nesprával tak, aby mi dal najavo, že to aspoň registruje. Sem-tam urobil niečo, čím ma na chvíľu umlčal a uvrhol do slastnej nádeje, že raz sa budeme milovať podľa mojich predstáv. Navzájom. Jeden druhého. Bez nejakého „ale“ alebo „možno“.
