Autor
Moja starká bola veľká osobnosť. Prisahám, že som nikdy nestretla nikoho, kto by mi ju aspoň náznakom pripomínal. Mám na ňu veľa spomienok, ale jedna z nich mi pribúdajúcim vekom rezonuje v pamäti čoraz častejšie. Raz mi ako decku povedala: Váž si málo peňazí a nezvykaj si na malých ľudí. Mala som vtedy asi 8 rokov, pila som u nej kakao a vôbec som netušila, o koľko múdrosti sa so mnou práve podelila…
Najhoršie, čo sa ti môže stať, je premrhať čas s niekým, kto si ho nezaslúžil. Po rokoch takéhoto vzťahu ma nemrzí to, že som bola klamaná, podvádzaná alebo zradená… Mrzí ma len jedno. Že to tak dlho trvalo. Že som JA dovolila, aby to tak dlho trvalo. Vieš, voči mnohým skutočnostiam získaš časom odstup. Mnoho spomienok ťa prestane bolieť. Veľakrát sa len pousmeješ nad tým, ako si mohla pre niečo také plakať. Ale ten čas, ten ti už nikto nevráti.
Neustále opakujúce sa situácie, ktoré sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Tvoja zvyšujúca sa únava, početnejšie bezsenné noci, narastajúci pocit, že si nejaká slabá… Slabá na túto lásku a na to, aby si ju nielen udržala pri živote, ale ju aj pozdvihla trochu vyššie. No na strane druhej… Neutíchajúca túžba dať to. Dotiahnuť to do šťastného konca. Tlkot srdca bijúceho len a len pre neho…
Odpustiť či neodpustiť? To je otázka… Otázka, ktorú ak nesprávne zodpovieme, následky si zlizneme iba my. Ja som vyskúšala snáď všetko – od nekonečného odpúšťania aj tých najhorších chýb až po neodpustenie. Jednoducho som si tie krivdy nechala v sebe.
A viete čo? Ani jedna taktika nebola správna…
Drahá, ver mi, že najlepšie, čo môžeš po rozchode urobiť, je prijať to. Prijmi ten koniec. Lebo len vtedy pochopíš, že nemáš nič iné na práci, len si vytvoriť nový začiatok. Nečakaj, že sa vráti. Nesnívaj, že sa raz stretnete opäť a začnete odznovu. Nenechávaj realitu bokom a nevytváraj si vlastnú bublinu omamných predstáv, ako sa to medzi vami skôr či neskôr utrasie a ty budeš znovu šťastná.
Vieš, prečo je to chyba? Poviem ti to…
Mám za sebou jeden vzťah, ktorý trval neúnosne dlho a čím viac času od posledného zbohom prešlo, tým viac si uvedomujem, akú dlhú dobu som s týmto mužom premárnila. Spočiatku som zastávala názor, že som to trpela bez akéhokoľvek hlbšieho dôvodu – len tak, pretože som bola slepo a hlúpo zamilovaná. No dnes si dokážem priznať, že tam nejaký dôvod predsa len bol. On ma síce nemiloval, ale nebola som mu ani ľahostajná. Jednoducho ma chcel – nie ako ženu, ktorú by si túžil hýčkať až do konca života, ale ako hladný predátor túži po svojej koristi.
