Author
Ocitnúť sa vo fáze, kedy na lásku úplne zanevrieme, vôbec nie je ťažké. Úplne stačí, ak si predtým prejdeme jedným nevydareným vzťahom. Napríklad ak stretneme manipulátora, sukničkára, klamára alebo proste len muža, ktorý nás milovať nechce či nevie, no my o to viac milujeme jeho, pretože veríme na zázraky. Stať sa bezcitnou voči láske je také ľahké. A je to – po akejkoľvek zlej skúsenosti, aj v poriadku.
„Milujem ťa, vieš to?“ Keď som naposledy túto hlúpu otázku vyriekla, bola som zúfalá. Z neho, zo seba, z toho, čo sa dialo vôkol nás aj vo mne. Ja som milovala a on sa vôbec nesprával tak, aby mi dal najavo, že to aspoň registruje. Sem-tam urobil niečo, čím ma na chvíľu umlčal a uvrhol do slastnej nádeje, že raz sa budeme milovať podľa mojich predstáv. Navzájom. Jeden druhého. Bez nejakého „ale“ alebo „možno“.
Moja starká bola veľká osobnosť. Prisahám, že som nikdy nestretla nikoho, kto by mi ju aspoň náznakom pripomínal. Mám na ňu veľa spomienok, ale jedna z nich mi pribúdajúcim vekom rezonuje v pamäti čoraz častejšie. Raz mi ako decku povedala: Váž si málo peňazí a nezvykaj si na malých ľudí. Mala som vtedy asi 8 rokov, pila som u nej kakao a vôbec som netušila, o koľko múdrosti sa so mnou práve podelila…
Najhoršie, čo sa ti môže stať, je premrhať čas s niekým, kto si ho nezaslúžil. Po rokoch takéhoto vzťahu ma nemrzí to, že som bola klamaná, podvádzaná alebo zradená… Mrzí ma len jedno. Že to tak dlho trvalo. Že som JA dovolila, aby to tak dlho trvalo. Vieš, voči mnohým skutočnostiam získaš časom odstup. Mnoho spomienok ťa prestane bolieť. Veľakrát sa len pousmeješ nad tým, ako si mohla pre niečo také plakať. Ale ten čas, ten ti už nikto nevráti.
Neustále opakujúce sa situácie, ktoré sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Tvoja zvyšujúca sa únava, početnejšie bezsenné noci, narastajúci pocit, že si nejaká slabá… Slabá na túto lásku a na to, aby si ju nielen udržala pri živote, ale ju aj pozdvihla trochu vyššie. No na strane druhej… Neutíchajúca túžba dať to. Dotiahnuť to do šťastného konca. Tlkot srdca bijúceho len a len pre neho…
Odpustiť či neodpustiť? To je otázka… Otázka, ktorú ak nesprávne zodpovieme, následky si zlizneme iba my. Ja som vyskúšala snáď všetko – od nekonečného odpúšťania aj tých najhorších chýb až po neodpustenie. Jednoducho som si tie krivdy nechala v sebe.
A viete čo? Ani jedna taktika nebola správna…
