Kristina Baranova

Bola som obklopená svojou samotou. V hlave som počula hlasy, aké nudné a nedokonalé dievča som. V mysli mi behalo množstvo myšlienok. Premýšľala som nad tým, aká som a čo so sebou robiť. Tak dlho som sa snažila zachrániť svet, že som zabudla na to, že najväčšiu záchranu potrebujem ja sama. Miliónkrát som premýšľala, ako sa vymazať z tak bezchybnej spoločnosti. Ako to len urobiť? Lieky, žiletky, voda…? Už som nedokázala uniesť tie pohľady ľudí, ktorí mnou opovrhovali len preto, že som odmietala žiť podľa ich predstáv. Už som sa ďalej nedokázala tváriť, že je všetko v poriadku, keď nebolo.