Autor
Ocitla sa v situácii, kedy nebola zranená ona, ale zranila niekoho iného. Neúmyselne. Niekoho, kto by si to zaslúžil najmenej. Správala sa veľmi nerozvážne a robila unáhlené rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré nemali veľmi potešujúci výsledok. Cítila sa sama, bez lásky. Naháňala sa za ňou a za niekým, kto by jej ju bol bez mihnutia oka ochotný dať. Aj takého našla. Zachovala sa celkom sebecky, pretože ona sama nebola schopná tú svoju lásku niekomu dať.
Dnes som si prvýkrát vypočula pieseň, pri ktorej si okamžite spomeniem na teba, bez toho, aby som vyronila čo i len jednu slzu. Už to nebola bolesť, čo som pocítila. Nebol to ani smútok. Pocítila som vďačnosť. Vďačnosť za všetko, čo mi to obdobie dalo. Za všetko, čo som mohla prežiť, hoci to trvalo len chvíľku. Od prvého momentu, kedy som ťa stratila, som dúfala v tento deň a v túto chvíľu. Už ma s tebou nespája žiadne puto.
Bojíš sa lásky? Znovu sa bojíš sklamania? Dokonca sa bojíš, že sa nezamiluješ tak naplno, ako v predošlom vzťahu? Býva to tak.. Pretože v tvojich očiach je stále on tým dokonalým. Akonáhle sa zoznámiš s niekým novým, začneš ho porovnávať s NÍM.
Začneš si v mysli vravieť: „Ale veď toto by on nepovedal. On by sa správal inak. Smial by sa inak. Mal iný humor. Pozeral sa na mňa inak. On bol iný.“ – Jasné, nestretneš žiadne kópie a klony tvojho bývalého. Možno je to aj dobré, nie? Veď keby bol taký úžasný, boli by ste teraz predsa spolu…
„Takže teraz si šťastná?“ dostala som otázku, ktorá mi na chvíľu zmrazila celé telo. Len som sa pousmiala a odpila si z piva. „A čo je to šťastie? Chvíľkový ošiaľ radosti z niečoho, čo máš, až kým o to neprídeš?“ zapálila som si cigaretu a v momente, keď šiel Alex niečo povedať, som pokračovala. „No a potom je tu láska. Ďalšia hlúposť, ktorú ľudia berú ako životný dar a potom o pár dní, týždňov, mesiacov plačú a zavýjajú do vankúša. Celé telo sa ti rozochveje, pretože strácaš niečo, čo bolo tvojou neoddeliteľnou súčasťou.
