Author
“ And in the end, we were all just humans … drunk on the idea that love, only love could heal our brokenness. “
F. S. Fitzgerald
Existujú veci, s ktorými nesúhlasíme a nikdy sa s nimi nestotožníme. Svet by bol asi krajší, keby nebol plný zlých emócii a beznádeje. Asi by bolo všetko jednoduchšie, keby sme nehrali hry medzi sebou a nezamotávali by sme sa do príliš komplikovaných vzťahov.
Keď môžeš odhodiť všetky masky. Keď odhodíš strach. Moment, keď všetky starosti na chvíľu neexistujú. Všetky rany akoby sa zahojili a jazvy si nemala žiadne. Také to je, keď láska zostane. Keď neodíde a vždy keď si s ním cítiš jej prítomnosť. Po rokoch, po pádoch, po skúškach, ktoré tam boli. Po ceste, ktorá nebola ľahká, no nikdy ju ani jeden z vás nevzdal. Keď vieš, že ťa niekto čaká. Vieš, že ti niekto na tomto svete nikdy neklame, aj keď klamú takmer všetci. Videl ťa na tróne, no aj na kolenách. Nevzdal to s tebou. Nevzdal sa teba a ty jeho tiež nie. Nebolo to nikdy o ničom inom, ako o tom cite.
Nie som taká, aká som bývala. Všetko sa mení a je to dobre. Aj ty sa zmeníš. Zmenia ťa veci, ktoré sa ti stanú. Zmení ťa svet, ktorý sa sám mení. Zmenia ťa všetky osoby v tvojom živote. Zmení ťa, keď ťa opustí niekto, kto tu bol vždy. A je to dobré. Neboj sa zmeny a neboj sa toho, že je to niečo zlé.
Chcem, aby si sa pozerala na budúcnosť ako na niečo, čo bude lepšie ako to, čo máš za sebou. Niečo, čoho sa nemusíš báť. Niečo, čo ťa bude tešiť. Pozri sa, kde si dnes. S kým si dnes.
„Predstihni sa vo dvoch veciach: neboj sa budúcnosti a nech ťa nebolí spomienka na minulosť. Čo sa minulo, už nepatrí ku mne, čo potom bude, to ma ešte nezaujíma.“ Seneca
Asi to znova nevyšlo. Ďalší pokus zlyhal, ďalšia šanca je fuč. A ty len rozmýšľaš, prečo sa ti to znova deje. Či si nevieš vybrať, či sú tvoje oči slepé a nevidia, keď ti chce niekto ublížiť. Zdal sa byť zamilovaný a zdalo sa, že je to úprimné. Všetci ho mali radi, ty si ho mala rada.
Želám si, aby každý čitateľ (muž) dokázal pochopiť, čo sa dnes pokúsim napísať. Aj keď viem, že je to takmer nemožné. Nie som žiadna princezná a nebola som ani dieťa, ktoré vždy dostalo, čo chcelo a čakalo na niekoho, kto bude pointou jeho života. Napriek tomu však píšem tento článok.
Viem, kto som a mala som najlepší príklad perfektného muža už od narodenia. Preto viem, akého človeka vedľa seba chcem a akého zasa nie.
Bola to láska. Veľká, obrovská, veľkolepá. Všetci to videli, všetci ju videli, ty si ju videla, cítila, žila z nej a .. takisto aj on. Starali ste sa o ňu, deň čo deň. Živili ste ju najtajnejšími ingredienciami. Nikto nevedel, ako je to vôbec možné. Všetci túžili po tom šťastí, ktoré videli u vás. Dom plný lásky, šťastia a dôvery. Dvaja ľudia, ktorí sú si všetkým, čím potrebujú. Láska, ktorá je dnes už darom.
A potom to stíchlo, niečo sa brutálne zmenilo. Srdcia prestali biť tak nahlas. Všetko sa rozpadlo a ty si teraz tu, potichu, sama a nevieš ani myslieť.
