Author
Čo viac potrebujem ako čas, ktorý venujem len tebe?
Nič. Naozaj nechcem nič viac. Len mať veselý život po tvojom boku. Ver mi.
Strávim ho celý s tebou a viem, že na konci mojich dní, to nebudem ľutovať. Nevysnívala som si to, netúžila som po tom. Prišlo mi to všetko, také k o m p l i k o v a n é.
Bol to muž. Áno, ten ktorý vedel takmer všetko. Vedel, ako potešiť ženu. Vedel ju aj utešiť. Bol jej najlepším priateľom, bol jej spriaznenou dušou. Dával jej pocit, že už nikdy nebude sama. Vedel čo povedať, keď sa cítila na dne. Vedel dokonca odhadnúť, kedy sa tak cíti. Lebo ženy, jednoducho niekedy nehovoria. Nechcú sa sťažovať ani nikoho zaťažovať. Nechcú, aby niekto videl ich slabé stránky. Boja sa ukázať, že aj ony dokážu krvácať. Zaujímal sa o ňu, no nikdy sa nestal otravným.
Možno nám bude trvať celý život, kým pochopíme jeho podstatu a to všetko, čo sme kedy zažili, pretrpeli či presmiali sa. Kto za to stál a kto zasa nie. Niekedy si až príliš neskoro uvedomujeme, že sme práve s nesprávnou osobou, ktorá nás po kúskoch oslabuje alebo naopak, že posielame preč niekoho, kto nás bezvýhradne miluje. Je zvláštne, čo všetko prehliadame, keď sme zamilovaní. Čo všetko konáme a pritom si myslíme, že je to správne. Je hlúpe hovoriť, že sme si niečim istí, keď si často nie sme istí ani sami sebou. Bojíme sa odrazu v zrkadle a kým ten strach prekonáme, býva už neskoro. A zrazu nevieme, kto sme.
