Autor
Možno dnes, v tomto momente, nie som pripravená na lásku. Možno ešte nedokážem otvoriť svoje srdce niekomu inému. Možno ešte ani nechcem… a viem, že to ale nie je nesprávne. Možno to potrvá ešte nejaký čas, kým sa moje srdce prestane báť a moje telo si oddýchne. A ja im ho venujem. Venujem si ten čas, ktorý tak potrebujem… Bez výčitiek a bez strachu.
Bolesť, samota či ten trpký pocit pádu na zem… Keď nevieš, či kráčaš správnym smerom alebo či vôbec niekam smeruješ, tie otázky, ktoré si denne kladieš… Avšak na ne ale neexistujú správne odpovede. Toto sú asi najťažšie momenty v živote. No napriek tomu, ako moc to bolí, si stojím za názorom, že nás práve toto vedie tam, kde máme byť…
Bola som pripravená. Chcela som ťa pustiť… Naozaj. Chcela som začať znova bez teba, bez tvojich dotykov, bez toho, čo bolo medzi nami, bez tých horkosladkých spomienok. Avšak časom a po každom nevydarenom pokuse o šťastie s niekým iným stále myslím na teba. Po každej skúške, ktorá ma stretne, myslím len na to, čo by si si o tom myslel ty.
Milovať niekoho je krásny pocit… byť milovaný tým, koho milujeme, je ten najkrajší pocit na svete. To je niečo, čo mi bolo jasné hneď bez premýšľania. Avšak rozpoznať, keď niekto zneužíva to, že ho milujeme, mi jasné vôbec nebolo.
Možno som ani neverila, že je to možné…
Nikdy som si nemyslela, že niečo také jedinečné… niečo také milujúce, čo sme medzi sebou mali, môže niekedy skončiť… A nie som si istá, či to niekedy skutočne skončí. Nie som si istá, či niekedy úplne zabudnem, a neviem, či to vôbec chcem… Ver mi či nie, vo vlastnej budúcnosti som videla vždy aj teba, vo svojich snoch som snívala o tebe, nikdy som nad niečím nepremýšľala bez teba…
Asi všetci nevnímame lásku úplne rovnako. Asi si ju každý z nás predstavuje predsa len trochu odlišne… trochu inak… trochu tak podľa seba. A nech je rozdielna z každého možného smeru, nech je pre niekoho viac podstatná a pre niekoho menej. Nech milujeme vášnivo, opatrne, jemne… jedno sa nikdy nezmení – keď milujeme, milujeme so všetkým.
