Author
Milý priateľ, ktorý ma ľúbiš,
pamätáš, keď sme sa prvý raz stretli? Veď vieš, bolo to v tej kaviarni na námestí. Priviedla ťa kamarátka, vraj čakáš na autobus, či si môžeš s nami dať kávu. Tvoja spoločnosť bola od začiatku príjemná, už vtedy si videl, že ma niečo trápi a chcel si ma utešiť, hoci si ani netušil, o čo ide.
Neskôr sme sa dohodli, že sa stretneme znova. A potom znova. A tak si ma postupne spoznával.
Na začiatku toho príbehu stálo tvoje jediné rozhodnutie. Najskôr si z neho mala dobrý pocit a tešila si sa, ako si dokázala využiť situáciu vo svoj prospech. No postupne sa tvoje rozhodnutie menilo zo splneného sna na nočnú moru. Možno ublížilo tebe, možno iným. A možno si to vôbec tak nemyslela.
Možno si sa dopustila zrady voči niekomu, kto ti zveril svoju dôveru, alebo si sa nezachovala práve čestne k niektorým ľuďom, odmietla si pomoc priateľovi v núdzi, alebo si len chcela pomôcť, no situácia sa obrátila proti tebe.
Viem, je to už celá večnosť, čo si s ňou hovoril naposledy. Z času na čas si sa o nej dopočul, keď tvoji priatelia, ktorí vám kedysi nepriali, teraz so závisťou rozoberali jej úspechy. V konečnom dôsledku si už zo zvyku pozeráš občas jej profil, odkiaľ už dávno zmazala všetky fotky s tebou. A keď sa prechádzaš po miestach, kde ste boli spolu a máš pocit, že si ju na okamih zahliadol v diaľke.
Za tie roky sa zmenilo mnohé. Ty si teraz sám a stále častejšie si vybavuješ jej tvár v spomienkach.
Pamätám si tvoje slová. Dodnes počujem tvoj hlas, keď si s úsmevom povedal, že pre mňa je lepšie ťa stratiť, pretože to najskôr možno bude zlé, ale do troch mesiacov sa z toho dostanem. Myslela som, že som zle počula. Potom si mi ukázal, že to myslíš vážne.
Ale povedz mi, kde v tej vete si myslel SKUTOČNE na mňa?
Vtedy som si uvedomila, že si nikdy nepochopil, čo všetko som pre teba obetovala a čo pre mňa znamenáš.
Je krátko po polnoci a ja opäť nenachádzam pokoj. Vonku zúri strašidelná búrka, oblohu križujú jasné blesky, počuť ťažký zvuk hromov a cez prudký dážď takmer nič nevidieť. Nemám rada búrky. Pripomínajú mi zmätok v mojom živote, ktorý nastal, keď si doň vstúpil. Viem, že ráno po búrke znova vyjde slnko. A tak čakám, kedy utíchne aj moja búrka, ktorú si spôsobil. Lebo hoci ty si už preč, ona trvá naďalej.
Neboj sa, už dávno som ti odpustila. Pamätáš, ako stačilo, aby si ma objal a ja som hneď zabudla, že by som sa mala hnevať a odpustila som ti aj to, čo si ešte neurobil? Teraz to tak nebolo.
Láska je absolútna. Buď miluješ alebo nie. Neexistuje žiadne -možno, trochu, veľmi, málo-. Láska zahŕňa množstvo pocitov od zúfalstva až po radosť. O láske v podstate vieme málo, pretože sa nedá odborne definovať. Pre mňa si láskou ty. A teba nemôžem definovať inak, než ako najlepšieho človeka, akého som kedy stretla.
Vedel si, že ťa milujem. Ale nikdy si nepochopil ako veľmi.
Tak ma prosím, ešte raz vypočuj.
