Author
Čo považuješ za najväčšiu chybu vo svojom živote?
Na chybách je najlepšie to, že hoci by sme sa z nich mali poučiť, zopakujeme ich. Vieme, čo bude nasledovať. Ale urobíme to znova. Pretože sme ľudia. Radi veríme, že tentoraz sa čosi zmení, že nás naše rozhodnutie konečne privedie k happy endu. Príliš rýchlo zabúdame na bolesť a slzy, ktoré si takto sami spôsobujeme. Zabúdame na to, že sme sa sami odsúdili prežiť to všetko znova.
Doteraz si si myslela, že keď do tvojho života vkročí ten správny, budeš to vedieť. Spoliehala si sa na motýle v bruchu a srdce vyzváňajúce ako kostolný zvon. Ibaže v tvojom živote sa teraz objavili dvaja…
Možno si jedného spoznala skôr a bola si úplne presvedčená, že si našla, čo si hľadala. Bol stokrát lepší než ten, ktorého si si vysnívala. Lenže náhle prišiel niekto ďalší a ty už nie si o svojom rozhodnutí taká presvedčená.
Keď z nášho života odíde niekto, kto pre nás čosi znamenal, som si istá, že najťažšie je zabudnúť. A keď si myslíme, že sme už v poriadku, náhodne započuté slovo alebo letmá spomienka, ktorá sa stratí s mihnutím oka nás hneď presvedčia o opaku.
Moja drahá, viem ako sa cítiš. Viem, že máš pocit, že sa z toho nikdy nedostaneš. Cítiš sa ako v začarovanom kruhu, z ktorého nenachádzaš cestu, hoci sa snažíš. A keď ju konečne nájdeš, stane sa niečo, čo ťa vráti naspäť. A tak bezcieľne blúdiš životom, unavená a tisíc krát sklamaná.
589 deň bez teba. Druhý rok života, ktorý som získala, keď si odišiel. Života, v ktorom sa z nás stali náhodní okoloidúci. Druhý rok života, do ktorého už nepatríš. Pár mesiacov dozadu som sa konečne odhodlala zavrieť za tebou bránu, postaviť múr a prestať sa tváriť, že sa jedného dňa vrátiš. Mal si dosť času, aby si sa vrátil. Príliš veľa času, ktorý som ti obetovala. Príliš dlho som sa nedokázala pohnúť z miesta.
Niekedy v živote dostaneme šancu v nesprávnom čase. A musí prejsť dlhá doba, kým pochopíme ako sme túto šancu mali využiť. Vraví sa, že veľké lásky sa menia na nenávisť a tie menšie na priateľstvo. Veľa krát okolo seba akoby nič prechádzajú ľudia, ktorí majú spoločné spomienky, ale okrem toho ich nič nespája. Možno práve k tomu spejeme. Ale vždy, keď sa stretneme viem, že v myšlienkach zablúdime k príbehu, ku krátkej kapitole, na ktorú nikdy nezabudneme.
Neboj sa, dobre poznám tie dni, keď ti nečakané okolnosti pokazia plány. Keď máš pocit, že sa celý svet spriahol proti tebe. Keď naozaj nič nevychádza ako by malo a šťastie si z tvojho života vzalo dovolenku. Poznám dni, keď jediné, vďaka čomu sa držím na nohách, je káva a zúfalo si želám vrátiť sa do postele a prespať celý ten príšerný deň.
A potom sú tu dni ešte horšie, kedy ma stretávajú situácie také neuveriteľné,
