Autor
Cítiš to vždy, keď sa na mňa pozrieš. Ja viem, že áno. Pochopil si, že sa čosi medzi nami zmenilo a nechápeš, ako sa to mohlo stať. Ver mi, ani ja nerozumiem. A bojím sa spýtať samej seba, kedy som ťa prestala milovať… Vraví sa, že na konci začneme spomínať na začiatok. Akí sme boli my na našom začiatku? Bláznivo zamilovaní. Šťastní ako nikdy v živote. Láska nás mala rada a svet nám patril celý, bezozvyšku.
Ráno vstaneš a ideš do práce alebo do školy. Stretávaš tých istých ľudí, občas spoznáš niekoho nového, ale napokon zistíš, že sa v ničom nelíši od ostatných. Vrátiš sa domov a je večer. Stále dookola konáš už automaticky naučené činnosti, tisíc krát opakované, strácajúce pôvodné emócie. Toto si naozaj chcela?
Popri každodenných problémoch a rutine celkom zabúdame na seba a na to, čo sme od života žiadali.
Keď sa na ňu pozriem, vždy si uvedomím, že je veľký rozdiel medzi tou, ktorou bola a tou, ktorou je dnes. Keď sa s ňou rozprávam, pripomínam si, ako veľmi dokáže človeka zmeniť veľká bolesť. Bola som po jej boku, kým prechádzala peklom. A som hrdá na to, že môžem byť jej najlepšou kamarátkou.
Poznám ju už celé roky. Vždy bola tou, ktorá rozdávala úsmevy na všetky strany a napriek problémom bola vždy v najlepšej nálade.
Keď vojdeš do miestnosti, prítomní ľudia vždy podvedome vycítia energiu, ktorú vyžaruješ. Všeobecne platí, že lepšie reagujú na človeka, ktorého obklopuje pozitívna energia a z ktorého je na prvý pohľad cítiť, že je so sebou spokojný. Ako je možné zlepšiť svoje vyžarovanie a obľúbiť si samú seba?
Len žiadny strach, nie je to žiadna veda 🙂
Občas nie je jednoduché žiť. To všetci dobre vieme. Občas si myslíme, že sme v poriadku, ale potom sa stane čosi, čo nás presvedčí, že nie sme. Alebo sme iba unavení zo života. Z úsmevov, za ktorými sa skrýva klamstvo. Z rán, ktoré sa síce hoja, ale niekedy ešte zabolia. A vtedy pochopíme, že jediné, čo nám pomôže, je čas.
Nie je zlé stráviť nejaký čas osamote. Bez ľudí, ktorí sú neustálou súčasťou nášho života. Nie je to útek od problémov, skôr spôsob, ako nabrať novú silu.
,,Musíš zabudnúť.” hovoria. Ale najsmutnejšie je, že zabúdať na zlé veci nás nikto nenaučí. Vraví sa však, že sa musíme naučiť zabúdať, ak chceme byť znova šťastní. Lenže, dá sa to? Zabudnúť? A ako dlho trvá, kým zabudneme? Kým sme znova schopní dívať sa na svet pozitívne? Kým dokážeme prijať realitu? Žena vraj zabúda na lásku tak dlho, ako trvala. Ale myslím, že to nie je pravda. Nezáleží na počte krásnych chvíľ, ale na ich intenzite. Na intenzite nášho citu.
