Author
Čo sú spomienky?
Sú to útržky šťastných alebo ťažkých chvíľ, ktoré nosíme v sebe. Ukrývame ich na dne srdca. Často k nim cítime hnev. Pretože ľudia, ktorých v nich vidíme, už dávno odišli. Spomienky však ostali.
Spomienky sú niekedy peklom. Nemám rada spomienky, pretože sa nikdy nekončia. Pripomínajú mi chvíle, na ktoré by som chcela zabudnúť. Prichádzajú uprostred noci alebo nečakane počas dňa, keď ich nikto nevolá.
Jana Šulková a jej kniha – Oheň v duši
,,Som tu, vo veľkom meste, kde som chcela ísť od svojich štrnástich rokov, sotva som prišla a hneď som sa zamilovala do Šimona, ktorý je veľkým lákadlom pre mnoho dievčat, no prekvapivo ma nedesí práve to, ale to, že je pre mňa sčasti tajomstvom. Napriek jeho úprimnosti mám pocit, že ho neviem celkom dobre čítať, že je ešte veľa jeho stránok, ktoré sú stále zlepené, a potrvá, kým sa mi ich podarí oddeliť od seba bezpečne tak, aby som si ich mohla prečítať.“ – J.Š.-
Láska prichádza zvyčajne vtedy, keď ju najmenej čakáme. Prichádza nečakane, po špičkách sa vkradne do nášho nepripraveného srdca. Nemôžeme si rozkázať, do koho sa zamilujeme. A tak sa občas zamilujeme nesprávne…
Stretávame sa s tým, že v takom prípade je láska vnímaná ako problém. A z citu, ktorý mal byť tým, ktorý dáva životu iskru, sa stáva cit, ktorého by sme sa najradšej zbavili. Bolesť je do istej miery súčasťou lásky. Ale čo s láskou, ktorá nám okrem sĺz a smútku neprináša nič iné?
Moja milá princezná,
dnes sa chcem prihovoriť tej zlomenej žene, ktorá v tebe drieme. Viem, že pod maskou úsmevu, ktorú denne nosíš sa skrýva žena, ktorej bolo ublížené. Ani v najmenšom ťa neodsudzujem. Je lepšie tváriť sa, že sme v poriadku, ako všetkým vysvetľovať, čo sa nám stalo.
Byť zlomenou nie je hanba. Nech sa hanbí ten, kto ti ublížil.
Nie sme práve príkladom večnej lásky. Ľúbili sme sa a boli sme šťastní, ale stratili sme to. Jednoducho časom naša láska zoslabla až sa napokon rozplynula v hmle úprimného priateľstva. Niekedy láska pretrvá, inokedy sa zmení na niečo iné, ale rovnako úprimné.
Malé lásky sa vraj menia na priateľstvo, tie veľké na nenávisť.
Neviem, či to medzi nami bola ,,malá“ láska.
Muž a žena ako priatelia. A je to vôbec možné? Nepochybujem o tom, že je. Nám to však nevyšlo.
Mali sme len jednu šancu. Máme len jedno srdce na lámanie. Len jeden život na žitie. A len jedného človeka na skutočnú lásku. Počúvaj. Stále ťa milujem a hrozne mi chýbaš. Teraz sa to už nebojím priznať, pretože už je všetko stratené. Ale takto je to lepšie. Som človek, ktorý sa tisíc krát vracia. Ale nie tisíci prvý krát, keď si to ty budeš želať.
