Autor
Celý život niečo hľadáme. Hľadáme dokonalé šaty v obchode, ideálne, keby mali k nim aj topánky. Hľadáme dokonalý stôl pre šesť osôb, ideálne, aby nezaberal veľa miesta v kuchyni. Hľadáme dokonalé vianočné ozdoby, ideálne, aby ladili s obývacou izbou. Hľadáme dokonalý dom s dokonalou záhradou a ideálne s dokonalým výhľadom na more. Hľadáme dokonalú priateľku, dokonalého muža. Čo však robí naše hľadanie takým náročným?
My ženy sme veľmi komplikovaný tvor. Robíme strašne veľa chýb, keď sme zamilované. V mene lásky sme ochotné podstúpiť aj tie najťažšie skúšky a nič za ne nechcieť. V mene lásky sme ochotné bojovať až do konca dní, bez nároku na odmenu. Sme ochotné riskovať všetko za nič. Za pekné slová a úprimný úsmev by sme vraždili. Sme schopné zaprieť svoje záujmy pred vašimi. Potlačiť svoje potreby pred tými vašimi. Dať maximum, o ktorom ani samy netušíme, že ho vlastníme, tam, kde nám nie je nič sľúbené.
Keď ta raz stretnem a ty už pre mňa nebudeš to šťastie, ktorým si býval, zamávam ti. Nie preto, že by som ešte niečo cítila. Nie preto, že sa mi hlavou preženie tisíc spomienok. Nie preto, že by som bola sklamaná, že to tak dopadlo. Zamávam ti na pozdrav. Bude to celkom iné stretnutie. Poďakujem ti úprimným úsmevom za to, že si ma nechal odísť zo svojho života. Že si mi ukázal, aký krásny a bezchybný je život bez teba.
Vždy, keď si myslím, že už to je všetko za mnou, že už nikdy do toho nevletím, že už je to len a len vecou minulosti, že už nikdy sa nikomu neotvorím po tej stránke, a že nikomu nedám príležitosť raniť ma, vtedy príde zas človek, ktorý mi ukáže, že moje vnútro hovorí niečo celkom iné. A aj teraz prišiel.
Práve vo chvíli, keď som bola nadovšetko presvedčená, že už som konečne sama sebe šéfkou. Že vládnem nad svojimi pocitmi sama, že nedám nikomu priestor narušiť moje podvedomie a nikomu nedovolím dostať sa tam.
