Author
Viem, že si o tom premýšľala už tisíckrát. Hľadala si odpoveď na otázku, čo si urobila zle. Či si mohla byť trpezlivejšia, tichšia, lepšia… Možno si si dokonca začala myslieť, že keby si bola iná, všetko mohlo dopadnúť inak. Ale pravda je oveľa jednoduchšia – nebola to tvoja vina. Nikdy nebola.
Bála sa. A vlastne ani nevedela, aký má jej strach pôvod. Bála sa urobiť akýkoľvek krok, pretože predchádzajúce roky, ktoré sa stratili v tomto vzťahu, boli pre ňu akýmsi rozsudkom. Rozsudkom nad jej (ne)vôľou, schopnosťou žiť a sebaúctou. Bála sa, že ak od neho odíde, stratí niečo, čo jej nikdy nepatrilo – predstavu, že raz sa zmení, že raz ju bude milovať tak, ako si zaslúži. Zostávala, aj keď už nenachádzala dôvody. Aj keď tam nikdy nebolo to, čo by vo vzťahu malo byť…
Boli chvíle, keď som sama sebe nerozumela. Keď som si nedokázala vysvetliť, prečo zostávam v niečom, čo mi viac ubližuje, než dáva. Viem, aká som bola. Bola som ženou, ktorá odpúšťa. Ktorá dáva ďalšie šance už len z princípu – len preto, že sa bála straty. Ženou, ktorá verí, že každá láska má šancu prežiť, ak sa jej dá dosť priestoru, trpezlivosti a obety. Toto boli moje presvedčenia. A práve tie ma takmer zničili.
Občas sa život zahrá s tvojimi pocitmi tak, že nevieš, či sa smiať alebo plakať. Príde niekto, kto ti zamotá myseľ a zavedie ťa na cestu, po ktorej si nikdy neplánovala kráčať. Ten človek ti dá to, po čom si túžila – presne to, čo si si predstavovala ako dokonalé. Ale iba na chvíľu. A potom ti to vezme. Nečakane, bez varovania. A čo urobíš ty? Dúfaš, že sa všetko raz vráti späť, do starých koľají…
Občas si želáme, aby sme dokázali veriť na zázraky. No život nás naučil, že zázraky nie sú pre každého, že sa dejú len vo filmoch a nevytvoril ich život samotný, ale režisér a hŕstka hercov. Možno aj ty máš pocit, že vtedy, ak sa rozdáva šťastie a plnia sa sny, sa na teba zabúda… Že všetko, v čo si dúfala, sa nejako nenaplnilo. Láska, porozumenie, ten pocit, že niekomu naozaj patríš – niekedy sa zdá, akoby si na teba tie veci jednoducho „nenašli čas,“ akoby ťa už len z princípu míňali.
Možno práve teraz sedíš v tichu, pozoruješ svoj odraz v okne, a všetko ti pripomína uplynulé mesiace. Rok plný chvíľ, ktoré by si najradšej vymazala, ktoré by si pokojne zo svojho života vypustila. Rok plný strát, zmien a krokov, ktoré si musela urobiť aj napriek tomu, že ťa desili. Možno si občas mala pocit, že život ti uštedril viac, ako si mohla uniesť, a keď si sa snažila získať späť to, čo si stratila, zdalo sa, že aj tie najmenšie nádeje sa ti strácali medzi prstami.
