Autor
„Vyber si toho, kto ťa rozosmeje. Toho, kto ti pomôže. Toho, kto ti povie pravdu do očí. Vyber si človeka, ktorý sa nebojí tvojej sily a odvahy, ale miluje ich. Vyber si toho, kto do tvojho života príde a zostáva, aj keď to nie je ružové. Pretože všetci máme málo času, no ty si vyber toho, kto ti ho venuje.“
(Z knihy Úlomky: Kniha citátov)
„Láska nikdy nezmizne… Môže nám dávať prestávky, môže na nás zabudnúť na niekoľko mesiacov alebo rokov, ale vždy sa vráti. Vráti sa vtedy, keď sme pripravení, a v momente, keď príde, našu hlavu opustí myšlienka, že láska ľudí ničí. Musíš jej dať šancu a ona si ťa nájde. Vráti sa späť, keď prestaneš žiť zo sĺz, z drámy, z bolesti a výčitiek.
Vieš, že si mu už dala všetko, no nestačí to… Je ti povedomé? Tak potom, prosím, čítaj ďalej. Pretože tento článok je pre tie z nás, ktoré už v láske prestávajú vládať. Ktoré pomaličky prichádzajú na to, že jej už viac nemajú čo odovzdať, a ktoré sa i napriek tomu snažia, hoci kdesi v kútiku duše vedia, že robia poriadnu hlúposť…
Asi každý, kto dostal vo vzťahu „kopačky“, túži po tom, aby sa dotyčný vrátil späť. Človek sa na túto ilúziu dokonca dokáže fixovať celé mesiace i roky bez toho, aby sa jeho prianie naplnilo. A potom sú tu tí, ktorým sa skutočne „pošťastí.“ Schválne som použila úvodzovky. Pretože v drvivej väčšine prípadov vôbec nejde o šťastie. Dotyčný sa totiž vôbec nemusel vrátiť z dôvodu, že si mu začala chýbať, že si uvedomil svoje chyby, že v ňom opäť vzplanula láska…
Odísť od neho je nesmierne ťažké… Pretože ťa akoby zázrakom vždy k sebe pritiahne späť. Nejde to ani s ním, ani bez neho. No až časom pochopíš, že hoci bolo spálenie mostov poriadne náročné, malo ešte jeden prívlastok… Bolo to poriadne oslobodzujúce. Áno, dať definitívne zbohom tomu nesprávnemu človeku sa javí ako nesplniteľná úloha. No možné to je. Len je potrebné otvoriť oči a začať vidieť dôvody, prečo by si tak mala urobiť.
„Viem, že nechcem mať pri sebe osobu, ktorej nebudem vedieť dôverovať. Človek, ktorý by ma dokázal sklamať, nemá vedľa mňa miesto. Kopa sladkých slov a keď príde na lámanie chleba, tak schová hlavu do piesku… K čomu to je dobré? Aby som si aj tak koniec koncov znova riešila všetko sama… Nehovorím, že by som s tým mala problém, ale predsa sa všetko ľahšie ťahá vo dvojici.
