Martina

Smútok je emócia, ktorej sa nevyhneme. Obzvlášť, ak chceme žiť naplno, ak túžime milovať a obklopiť sa tými, ktorí za to stoja. Sú však chvíle, kedy prídeme na to, že nie každý za to stál. Pochopíme, že ľudia odchádzajú, pretože mali s nami zostať len na chvíľu, prípadne sme im pobyt v našej blízkosti nemali dovoliť vôbec. Smútok cítime vtedy, keď sa s niekým lúčime, keď bojujeme sami so sebou, keď zistíme, že sme verili príliš svojej nádeji a radšej sme sa mali spoľahnúť na realitu…

Malá pripomienka nikdy nezaškodí… Pretože čím viac sme vystavené nejakému tlaku, tým viac sa mení náš pohľad na realitu. Možno poznáš ten pocit, kedy sa obzrieš späť a trpko sa pousmeješ nad tým, ako si sa mohla toľko trápiť… Veď dnes sa ti to zdá ako úplná maličkosť. Problémy však majú jedu zvláštnu schopnosť – čím dlhšie im čelíme, o to viac ich vnímame ako horšie. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že zabudneme na to, na čom by nám malo vždy záležať… Zabudneme na seba…

Občas na niektoré veci zabúdame. A občas ide práve o tie najpodstatnejšie „životné múdra.“ Zacyklíme sa v tom nesprávnom vzťahu, podľahneme ilúziám, v ktorých figuruje strach, prestaneme si veriť alebo sa zabudneme na to, čo všetko sa v nás skrýva… Vtedy robíme také kroky, ktoré nás zavedú do ešte väčšieho problému, nešťastia alebo len proste ešte viac sťažia našu súčasnú situáciu. A tak nie je na škodu, ak si raz za čas nejaké banality pripomenieme…