Martina

Malá pripomienka nikdy nezaškodí… Pretože čím viac sme vystavené nejakému tlaku, tým viac sa mení náš pohľad na realitu. Možno poznáš ten pocit, kedy sa obzrieš späť a trpko sa pousmeješ nad tým, ako si sa mohla toľko trápiť… Veď dnes sa ti to zdá ako úplná maličkosť. Problémy však majú jedu zvláštnu schopnosť – čím dlhšie im čelíme, o to viac ich vnímame ako horšie. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že zabudneme na to, na čom by nám malo vždy záležať… Zabudneme na seba…

Občas na niektoré veci zabúdame. A občas ide práve o tie najpodstatnejšie „životné múdra.“ Zacyklíme sa v tom nesprávnom vzťahu, podľahneme ilúziám, v ktorých figuruje strach, prestaneme si veriť alebo sa zabudneme na to, čo všetko sa v nás skrýva… Vtedy robíme také kroky, ktoré nás zavedú do ešte väčšieho problému, nešťastia alebo len proste ešte viac sťažia našu súčasnú situáciu. A tak nie je na škodu, ak si raz za čas nejaké banality pripomenieme…

Zmeniť názor nie je hanba. Je to dôkaz, že rastieme. Že životom nielen prechádzame, ale ho i vnímame a snažíme sa mu prispôsobovať, viac ho pochopiť a hrať pravidlá takej hry, ktorá nám prinesie čo najviac šťastia… Aj ja som si kedysi myslela, že niektoré svoje názory nikdy nezmením a že možno niektorých ľudí nikdy nepochopím. No dnes? Dnes je to iné… Dnes viem, že nech sa mi už čokoľvek páči alebo nepáči, mojou úlohou je prijať to, porozumieť tomu a nájsť v sebe aspoň kúsok pochopenia.

Ak by som mala vytýčiť jeden zo základov šťastného života, určite by som stavila na porozumenie. Porozumieť sebe, svojim pocitom a tomu, čo sa v nás odohráva, je podľa mňa totiž absolútny základ. Pretože všetci chceme byť pochopení… Ale mnohokrát zabúdame na to, že sami sebe venujeme príliš málo pozornosti. Mne samej sa nielen raz potvrdilo, že pôvod problémov, ktoré sa mi v živote cyklicky opakovali, bol vo mne. V tom, že som sa sama v sebe nedokázala zorientovať, no od iných som očakávala, že ku mne vždy zaujmú férový a chápajúci postoj.