Martina

Smútok a depresia… Tak často zamieňané pojmy. Niektorých z nás dokonca nedostatok znalostí stále núti vyslovovať vety, ktoré dokážu osobe, ktorej sa depresia týka, ublížiť. „Aj ja sa občas cítim smutný bez príčiny, to prejde…“ „Hlavne sa v tom smútku neutápaj.“ „Aj ja som mal minulý týždeň totálnu depku.“ „Začni niečo robiť, takto ťa ten smútok nikdy neprejde.“ „Všetci máme svoje problémy, komu je dnes dobre?“ „Jasné, že máš depku, keď celý deň sedíš doma a nikam nechodíš.“ „Depresiu treba rozhýbať, ak by si začal cvičiť, prejde ťa to…“ A takto by som mohla pokračovať donekonečna. Ľudia, ktorí depresiou trpia alebo trpeli, by zoznam nevyžiadaných rád alebo poznámok vedeli rozšíriť o stovky ďalších viet…

Lucia Skoncová už nejaký ten rok pôsobí na našom webe ako externá redaktorka. Nedávno napísala článok, v ktorom opisuje svoje detstvo v rodine, pre ktorú boli príznačné hádky a dusná atmosféra. Spomínam si, ako som si pri jeho čítaní vravela, že mu musíme zaplatiť reklamu, pretože tieto slová nemôžu zostať nepovšimnuté a musia sa nejako prebojovať aj k iným ľuďom, nielen k našim sledovateľom. No nič také sme nemuseli urobiť. Článok si svojich čitateľov našiel a vôbec ich nebolo málo…