Martina

Keď som pred pár mesiacmi na Instagrame @vase_ulomky dala do pléna otázku, čo bolo zlomovým bodom vašich vzťahov, nikdy mi by nenapadlo, koľko príbehov budem mať možnosť objaviť. Niektoré z nich boli tak silné a miestami i neuveriteľné, až som chvíľami premýšľala o tom, či sa dejú naozaj v tomto svete. Viete, každý si žijeme vo svojej bubline a keď sa dozvieme, čo sa odohráva za jej bránami, prinúti nás to zastaviť sa. Rovnaký bol aj príbeh Kristíny, mladej právničky, z ktorej rozprávania som mala ešte dlho zimomriavky. Netýkal sa totiž partnerského vzťahu, ale kamarátstva, ktoré sa po čase stalo nočnou morou.

Nikola R. Kocian je našou najobľúbenejšou externou redaktorkou. Jej texty majú svojský rukopis a vždy sa k téme vyjadrí trefne a jasne. Spolupráca s ňou má však jednu jedinú chybičku – Nikola žije ďaleko od nás, a tak nám v tíme jej fyzická prítomnosť nemálo chýba. V zahraničí sa dnes venuje scenáristike, vďaka čomu si plní svoj celoživotný sen, ktorý by nikdy nebol uskutočnený, ak by si neprešla ťažkým obdobím. Pánom svojho života sa Nikola totiž stala až po rozchode, ktorý ňou vtedy síce otriasol, avšak dnes ho vníma ako prvý krok ku šťastiu.

Laura patrí medzi dlhodobé prispievateľky do nášho blogu. Poznám spamäti jej mailovú adresu a vždy si môžem byť istá, že pri úprave jej textu nebudem mať veľa roboty. Spomínam si, keď nám v schránke pristál prvý mail od nej a spätne premýšľam, či som už vtedy vytušila, že sa medzi nami zrodí virtuálne kamarátstvo. Okrem strohého pozdravu a priania krásneho zvyšku dňa sme si totiž začali s Laurou vymieňať aj omnoho osobnejšie riadky. V čase, keď spomenula, že bojovala s popôrodnou depresiou, sme ešte na redakčných poradách rozhovory nepreberali, no už vtedy som si bola istá, že raz ju skúsim zlomiť, aby o tom porozprávala „verejne.“